Antiporno

Občas sa mi stane, že v niektorom japonskom filme niečomu nerozumiem. V tomto prípade som však nerozumel vôbec ničomu. Ale musím uznať, že film mal aj kladné stránky. Dobrá bola hlavne kamera a jej farebná štylizácia. Dobré boli aj herečky, ktoré si dokázali v sekunde úplne vymeniť charaktery. Škoda tej nezrozumiteľnosti. (17.03.2020)

Kto koho riadi? Maliarka, herečka a celebrita má denný kalendár naplnený stretnutiami s novinármi a fotografmi. Pritom si realizuje umelecké vízie sériou veľkoformátových obrazových portrétov tvárí. Čo sa týka umeleckej kvality obrazov - pop artovo-komerčný výgrcok. Rovnakej kvality ako grcka, ktorú diva vyvrhne krátko po zobudení do hajzla. Po vygrcaní premýšľa, či už ráno šťala a srala, lebo to je skutočne dôležité. Zanedlho príde prvá várka novinárov. Umelkyňa situáciu využije na dokonalé poníženie vlastnej asistentky. Role sa zmenia po odkrytí kariet. V skutočnosti totiž sledujeme film vo filme. Ponižovanou sa stáva herečka, ktorá hrá umelkyňu. V úvode ponižovaná asistenka je hereckou hviezdou, ktorá douráža neschopnú štetku v hlavnej úlohe. Zmysel a postavenie hlavnej hrdinky, rovnako tak scéna, sa v priebehu ďalšieho deja niekoľkokrát pootočia a zmenia. Retrospektívne scény vracajú dej do herečkinej mladosti. Spomína najmä na rodičov a sestru, ktorá navždy odišla v mladom veku. Vo filme sa spomína nevhodná sexuálna výchova, teenagerské samovraždy, prostituovanie skutočné i zástupné, nemožnosť uniknúť zo sveta plného ponižovania a vzťahových sračiek. Neustála potreba ľudského druhu nad niekým dominovať a niekoho manipulovať. Všetko v nádherne vyfarbených interiéroch. Vločkami snehu jemne zasypávaná lesná krajinka ukazuje, že autor nezabúda na prírodu a jej ozdravnú silu. Scén ubližujúceho násilia a ponižovania  bolo priveľa, ale výtvarné riešenie je stobodové, teda celkove za 80%. (09.09.2020)

Šion Sono sa nezaprie - toto bolo totálne bizarné aj na Japonca. Našinec to asi moc nepoberie. Po pár minútach som mal chuť poslať film niekam do čerta a vymazať ho z pamäti ako keby sa nič nestalo (nekaziť si výborný dojem z tohto filmového mága a z jeho ďalších filmov). No ale nedalo mi to - veď tento režisér by predsa podľa predpokladu nenatočil niečo len tak, vždy má jeho film čo povedať, nech je akokoľvej absurdný. A nie je tomu inak ani v tomto prípade. Ide o akúsi fikciu v realite a realitu vo fikcii, pričom pomocou veľmi bizarnej formy tu Šion Sono rozoberá svoje obľúbené témy, ktoré sužujú moderné Japonsko (hlavne tých mladých) - sex, smrť a tradičné hodnoty (v rodine ako i v japonskej kultúre celkovo). Myšlienka v závere je veľmi pekná, tá cesta k nej je síce veľmi ťažká, no pre tých čo vydržia sa to určite vyplatí. Je zábavné sledovať ako niekto dokáže vážne témy a filozofovanie na tieto témy podať vo filme tak absurdným a bizarným spôsobom no pritom uchovať aj ich zmysel a význam. Slušný nadpriemer. 80/100 (24.04.2018)

Myslel jsem, ze takovemu filmu dat jine hodnoceno nez 5* nebo odpad nelze. Jenze kdyz bych mel hodnotit prvni polovinu, tak jsem se premahal, abych to nevypnul s hodnocenim ,,odpad", ale pak to tak nejak zacalo davat smysl. Bohuzel z toho filmu si budu na vzdy pamatovat jen jesterku v lahvi, ktera nemuze ven (nakonec bylo vysvetleno) a mufl (okruzni pila), ktery se nekolikrat ukaze, jak prorezava sadrokartonovy strop a to uz bohuzel zustalo vykrikem do tmy i kdyz skoncily zaverecne titulky. Kamera, hudba a napad super, herecke vykony slabsi a malo alkoholu v krvi si vykoledovalo 2* (01.09.2018)

Velice zajímavou hru zde rákosník Sono rozehrál s diváctvem. Na první pohled ujetá zvrácená samoúčelná prasárna, tak jak to umí snad jen Japonci. Na pohled druhý ovšem důmyslně nastavené zrcadlo společnosti i jednotlivcům, respektive jejich životní cestě. To vše s velmi silnou symbolikou. Dokonce i krásnému, mladému a komplexně úžasnému člověku, jakým mám tu čest být, dala spousta symbolů pořádně zabrat, tudíž je mi naprosto jasné, že drtivé většině diváctva (zastoupeného povětšinou čuráky a dementy) utekly úplně, a proto tu také svítí jen nějakých usraných 52 %. Krásná poetika v tom, že jsme všichni jen kurvy zaujímající svoje role a postoje (místo abychom stáli) na pódiu, kde jsem pod bedlivým dohledem krtiického publika. Vynikající studie lidské svobody a uvíznutí v nekonečné mašinérii sraček a nejnižších zděděných lidských pudů, kolem kterých se točí celý život, ať už si hrajeme na cokoli, do které se jako jednotlivci uvrtáme zcela dobrovolně. Jakmile v tomto stavu setrváme příliš dlouho, tak už není úniku, stejně jako se nedokázala vymanit hlavní hrdinka, či třeba ještěr ze sklenice, ve které se příliš zvětšil (za mě určitě top symbol). Chápu, že ukázka jistého stereotypu a opakování motivů byl autorský záměr, ale nás inteligentní diváky stereotyp začne brzy srát, tudíž jsem se značnou část stopáže lehce nudil. Každopádně milé překvápko a film, který si pozornost určitě zaslouží. Snad se pouze při jeho zhlédnutí zamkněte a zatáhněte žaluzie, ať vás náhodný návštěvník, neznající kontext, nepovažuje za zvrácené prase. (24.10.2019)