Na prahu války

„Ako to, že nerozoznajú zlo, hoci ho majú pred očami? Asi sme si už naň zvykli. Na zločin. Bez kúska hanby“. Franz toho veľa nehovorí. Nádherné lúky pod Alpami. Takmer idyla. Lenže kdesi v tých tmavých oblakoch a poryvoch vetra cítiť, že sa niečo temné blíži. Cítiť to vo chvíli, keď sa začínajú meniť bežní, malí ľudia. Franz stretáva susedov, s ktorými sa pravdepodobne predtým zdravil „Pochválen buď“. Treba sa obávať vždy, keď okolo prechádza poštár. „Si horší, si horší ako oni. Pretože oni sú nepriatelia, ale ty si zradca!“ Bláznivý pacifista. Podobáme sa tieňu, ktorý mizne? Pán je môj Pastier, nič mi nechýba. Ani jeden záber z koncentračného tábora, nepadne ani jeden výstrel, napriek tomu hrôza druhej svetovej vojny sa vám zapíše hlboko do duše. (25.05.2020)

„VĚŘÍŠ V TO, ZA CO BOJUJEME?…“   Úvod, že jsem to málem vypnul….Artově poetický – kurva na mě až moc! A ty vole – vono furt! Manžel na vojně. Krásný záběry přírody. Krásný záběry vesnice. Krásný záběry pracujících žen…. Si říkám… kurva má to skoro tři hodiny, na co jako budu furt koukat? Takže jsem to vážení přátelé po půlhodině vzdal. Asi můj druhej film, kterej jsem nedokoukal! Na tohle já fakt nemám. Sorry Malicku! (02.12.2022)

No, vlastne mi na celom filme vadila "len" kamera...a to je sakra dosť, keď sa mám pozerať na skoro trojhodinový film. Príbeh má silu (hlavne posledná polhodina), je to o morálne silnom človeku, ktorý odmieta robiť veci, o ktorých si myslí, že sú zlé. Aj za cenu straty všetkého. Filmom prevládajú monológy a čítania z listov. Ale tá akčná, nestabilná a neustále poskakujúca kamera v takom kľudnom a pomalom filme proste nesedí. Ak chcel Malick experimentovať, alebo dosiahnuť efekt natáčania telefónom, tak to mu vyšlo, ja len nechápem prečo, akurát z toho bolia oči. Škoda inak schopného filmu. (30.08.2022)

(85/2022) / Môj prvý Mallick vôbec, v podstate nikdy som sa mu cielene nevyhýbal, ale tak to vyšlo. A som celkom rád, že som ako prvý videl práve A Hidden Life, môžem konštatovať, že som minimálne zvedavý na jeho iné filmy. Je to trochu ťažké s náročnejšími filmami. Diváci sú v zásade nevďačná horda. Pri jednoduchých filmoch plačú a keď dostanú na podnose niečo komplikovanejšie plačú tiež. A Hidden Life je pomalý, poeticky ladený film s dôrazom na pomalé budovanie atmosféry. Je to taký film momentu, ťažko sa definuje čo prináša ako celok, ale ponúka mnoho úžasných momentov a scén. Kamera síce trochu prvoplanovitá, ale sedelo to tam. Myslím, že Mallick dostal z hercov maximum, výkony sú naozaj oduševnené. Najviac sa teším, že som našiel niečo nové a originálne. (9/10) (29.10.2022)

Z novodobých Malickových filmov patrí A Hidden Life k najlepším - hneď po Strome života. Jednak má konečne nejaký príbeh a jednak využíva špecifický tvorcov rukopis, ktorý len potvrdzuje, že správna ucelená forma tomu svedčí omnoho viac ako snaha o impresionistický film plný pocitov a úvah. Aj napriek trojhodinovej dĺžke film nenudí. Pomaly plynie a namiesto hrozných a zlých scén ukazuje skrytú krásu či už v prenesených slovách alebo v dychberúcich obrazoch. Kameramani a skladatelia môžu byť Malickovy vďační. Dáva im priestor vytvoriť nádhernú kulisu, ktorá rezonuje. Podobne ako Tenká červená čiara vytvorila z prostredia samostatnú postavu, ktoré ovplyvňuje okolie, tak isto je tomu aj tu v prípade rakúskych Álp. Na konci zostal pekný pocit. Hoci je to celé bez zvratov a značne od dramatizované. Soundtrack povinnosťou. Howardová hudba a Widmerové zábery na vodopády a riečku zasiahnu podľa mňa každého. Hľadať to pekné v nepeknom je ťažké. Páči sa mi že aj napriek téme sa bude o filme hovoriť v špecifikách krásy. (30.01.2020)