Únos

Keď musíte celý film manželke vysvetľovať udalosti, ktoré sa dejú na plátne a hovoriť jej kto je kto. To je asi podnet toho čo vo mne nahlodalo pochyby o tom že nezainteresovaný divák, ktorý nevie o danom období na Slovensku ani hovno, bude mať zrejme veľký problém pochopiť dej. Všetci vedia o pozadí špinavej hry mafie a politikov v 90. rokoch minulého storočia ale nikto nebol natoľko odvážny aby sa do toho oprel formou celovečerného filmu. Myslím si že senilita veľkého bána premiéra Mečiara dovoľuje vykúkanie rôžkou pre väčšinu meinstreemových tvorcov. A konečne sa aj staršia generácia ktorá tohoto fenoména našej histórie milovala sa dozvedela čo to bolo za sviňu. Pre mňa bol film priemerný s priemernými hereckými výkonmi ale pre nezainteresovaného diváka to je úplný nezmysel a zlátanina akcie a vaty a pre to sa v tomto smere odzrkadľuje aj moje hodnotenie. 25% (24.02.2018)

Ideology vs aesthetics. Úspech filmu ma teší. Je to ďalší zo slovenských filmov, ktoré v posledných rokov nalákali desiatky až stovky tisíc ľudí do kín. Dokonca na rozdiel od nich dokázal znovu otvoriť jednu veľkú tému, plniť strany denníkov, primäl ľudí diskutovať o dobe, ktoré len zdanlivo skončila a v neposlednom rade mladých dovzdelal o udalostiach, na ktoré si nemajú ako pamätať. Po stránke ideológie, či povedzme meta-roviny presahujúcej samotný film, je film Únos čisté víťazstvo. Problémom je estetika. Je fajn vidieť, že slovenskí tvorcovia vedia na svetovej úrovni nasvietiť scénu a používať kameru. Slovenská kinematografia bude kvalitná, len ak bude dostatok dobrých remeselníkov a zdá sa, že sa k tomu blížime. Únosu ale chýbajú tri veci: poriadny scenár, réžia a herci. Čengel-Solčanská vôbec nevie koncipovať scény. Vo filme vlastne žiadna ani nie je. Film je vyskladaný z krátkych "scénok" o dĺžke minúta až tri minúty, kde postavy povedia pár expozičných dialógov a nastane prestrih na ďalší podobný zlepenec záberov. Tento štýl funguje iba v jednej pasáži (výbuch auta) a i to do veľkej miery vďaka hudbe (ktorú je vo filme počuť zriedkavo). Dialógy sú preto strašne umelé, postavy sa nerozprávajú prirodzene, lebo nemajú na to priestor, keďže za minútu nastáva strih a je nutné povedať ďalšiu informáciu. Preto sa ani veľmi nečudujem mdlým výkonom hercov a ich strojenej artikulácii. Každopádne ešte bude trvať dlho, kým sa naši herci zbavia divadelného a televízneho afektu. Slabá atmosféra 90tych rokov je v porovnaním s týmto už len nepodstatnou závadou. Slovenský film má pred sebou svetlú budúcnosť, ale Čengel-Solčanská ju (asi) písať nebude. PS: Je inak paradoxné, že režisérka začínala študentským filmom Šimijé, ktorý mal úplne skvelé dialógy i herecké výkony. (11.03.2017)

Další žalostně odvedená práce. Nebýt zde uvdedené datumy, tak divák nemá šanci poznat, že se děj odehrává v docela hluboké minulosti. Slovensko zde vypadá naprosto stejně jako dnes. Snad jen s tím rozdílem, že tehdy tam jezdila o něco lepší auta. Ke zhlédnutí mě nalákal zejména plakát filmu, který nemá s filmem bohužel nic společného. Kdo nebyl s událostmi, které velmi špatně tento film vyobrazuje obeznámen před zhlédnutím, ten se jen velmi těžko v ději zorientuje. Film je špatně sestříhaný, špatně zahraný a děj je extrémně nudný. Téma hezké. Je vidět, že se slovenské politiky drží mafie pevně od samostatnosti. Bohužel zpracování bylo divácky krajně neatraktivní, chaotické a hlavně extrémně nudné. [8 %] (21.04.2024)

Uvažujem, či by som filmu tú tretiu hviezdu vôbec dal, keby som nemal poňatia o pozadí kauzy. Únos ako keby príliš nepočítal s tým, že ho bude pozerať niekto mimo Slovenska, čo môže svedčiť o jeho nízkych ambíciách, alebo teda nenáležitému spracovaniu. Snímka sa častokrát snaží tváriť príliš vážne na to aká je vo svojej podstate jednoduchá. Ale aby som iba nekritizoval, určite na filme oceňujem herecké výkony Milana Mikulčíka a Rebeky Polákovej a taktiež palec hore dávam za miestami veľmi slušnú atmosféru.. P.S. tie prehovory na kameru od Ingrid Timkovej boli hrôza. Snaha o dojatie či autentické vyjadrenia Robovej matky nepôsobili teda absolútne dôveryhodne. (05.09.2017)

Únos začal velmi slibně. Je téměř bez pochyb na koho odkazuje, ale vlastně nejmenuje, nechává v sobě určité tajemství a taje, které prostě musíte časem objevit sami. Celé to funguje na skvělém principu, který dost dobře funguje. Ale poté už to není tolik o hnusných praktikách na vládní půdě jako spíš praktikách na půdě mezi lidmi obecně. To už se mi lehce vymykalo z mého vkusu. I tak má film co nabídnout. Ve velkém měřítku. Slováci si očividně uvědomují vlastní chyby. A nebojí se o nich dělat filmy, i když jsou rány ještě čerstvé. To by se v Česku stalo spíše náhodou. Důležitý film a důležité téma. Ne, že ne. (03.04.2019)