Piráti

Štvordielny seriál, pravdepodobne 17. storočie, Miláno, Taliansko. Dvaja bratia, jedna milovaná žena a následné ťažké oddelenie. Približne takto by sa dala táto miniséria v krátkosti charakterizovať. Treba povedať, že po obsahovej stránke je to tak trochu primitívne a naivné, dokonca tak trochu aj s rozprávkovým nádychom, dovolím si povedať - nie je náhoda, že sa mi pri pozeraní ihneď evokovali spomienky na Fantaghiro, rozprávkový fantasy počin taktiež z talianskej dielne (mimochodom pirát Ferrante má toho istého hereckého predstaviteľa ako černokňažník Tarabas, čiže sa v Pirátoch stal taktiež mojou obľúbenou postavou). Podobností by sa dalo nájsť viac, keďže aj tu sa vyskytuje viacero českých (Roden, Vašut) a aj zopár slovenských hercov (Bahúl), čo je jednoznačne príjemné spestrenie. Vždy som rád, keď sa dostanú k takýmto rôznym zahraničným ponukám... No ale poďme k samotnému Caraibi. Dvaja bratia žijú spokojným životom, potom z ničoho nič príde osudová žena, vyskytnú sa nejaké tie hraničné životné situácie, ktoré ich postavia pred ťažkú voľbu a dostanú do dosiaľ nepoznaných vôd. Proti sebe. Ako som už spomínal, scenár je viacmenej jednoduchý, trochu rozprávkový námet, ktorý však strašne chce pôsobiť aj dramaticky. No dalo sa to vydržať - a škatuľkujme to teda radšej ako dobrodružný film :-) Nedá mi to nespomenúť, že herci podali tak trochu naivné výkony, občas to možno vyzeralo ako nepodarená inscenácia z miestneho ochotníckeho divadla, niektoré scény v úvode zaváňali dokonca telenovelou... No a postava Lívie ma absolútne odpudzovala, bola nepríjemná, slizká a bla bla bla. To by už aj stačilo, inak by som si načisto protirečil pri mojom hodnotení, ktoré dávam schválne takto, lebo z nejakého zvláštneho uhlu pohľadu sa mi to proste páčilo a bodka. 3/5 (15.05.2014)

Ako malý chlapec som ten seriál zbožňoval. Dlhé hodiny som strávil na koberci detskej izby skladaním lodiek z lega, hral sa na pirátov a popritom si pod nosom pohmkával chytľavé a dodnes nezabudnuteľné melódie Paola Buonvina. Štvordielna miniséria od tvorcu Fanthagiro vždy kotvila na periférii diváckeho záujmu a dnes (po dvadsiatich rokoch od uvedenia na obrazovky) vo svetle rozmachu televíznej produkcie, ktorá nepretržite posúva svoj kvalitatívny strop a stiera hranice medzi seriálovou a filmovou tvorbou, prirodzene naberá vodu a stráca svoju relevantnosť ešte o čosi viac. Napriek tomu som sa pri repríze chytil na udičku dávno vzbudenej emócie, vďaka ktorej budú mať Caraibi v mojej truhlici detstva vždy svoje pevné miesto. Podobné tomu, ako obnosený kus zo šatníka, ku ktorému máte natoľko silnú citovú väzbu, že ho za žiadnych okolností nechcete vyhodiť. (02.02.2019)

Tiše a nekriticky od dětství tenhle seriál zbožnuju, hráli jsme si podle něj na piráty. A taky tam hraje Nicholas a ta romantika, ta osudovost, ta hudba když koráby (vypadají jako opravdu opravdové), brázdí moře. Má to v sobě takovou tu Italskou pompu, vznešená slova o lásce a dialogy jsou někdy tak plytké až by se vám chtělo brečet. Přesto v tom něco je. (25.08.2013)

Bratři Ferante a Ipolito se oba zamilují do Livie. Při souboji o její přízeň je Livie zraněna a Ferante s Ipolitem utíkají z Itálie, protože se domnívají, že ji zabili. Ferante se stane pirátem, Ipolito se dá do služeb francouzského krále. Trochu přihlouplé. Ale když má někdo rád romantiku a takové ty patetické příběhy(a alespoň trochu se mu líbila Princezna Fantaghiro), tak se u Pirátů slušně pobaví. (12.04.2003)

Nie som nijaký fanúšik historických filmov v televíznom spracovaní a ani tá talianska kinematografia ma extra neláka ale tento film sa mi páčil. Samozrejme odhliadnuc od výpravy, trikov a hereckých výkonov, ktoré su mimochodom presvedčivé všetko zachraňuje zaujímavý scenár s mnohými dejovými zvratmi. Začína to klasicky, dvaja bratia Ipolito a Ferante sa zamilujú do tej istej ženy. Problém je však v tom, že ich rodiny sa od nepamäti nenávidia. Osud však všetko zmení, ich láska zomiera (aspoň to tak vyzerá) a z jedného sa stáva obávaný pirát, z druhého jeho úhlavný nepriateľ. Nicholas Rogers mi na hlavného hrdinu perfektne sadol (určite lepšie ako temný mág Tarabas) ale celkovo majú Piráti tú úžasnú atmosféru a skvelé rozprávanie, ktoré si vás získa (na televízny seriál je to viac ako slušné), vývoj postáv, výbornú hudbu a zvyčajne naivnú romantiku ako z mexickej telenovely. Možno by som išiel s hodnotením aj nižšie (a oprávnene) ale je to viac menej nostalgia a zakaždým keď to beží v telke si to rád pozriem. A koniec koncov, psychopatická Lívia s výzorom ala Two-Face, nemá chyby takže je rozhodne na čo sa dívať. (11.10.2010)