Peřinbaba

Heuréka, hľa „slovenský Fellini” nakrútil právoplatnú, legendárnu, rozprávkovú snímku, ktorá sa už stihla stať nesmrteľnou klasikou, s geniálnou hudbou českého skladateľa Petra Hapku, s bravúrnym obsadením manželky slávneho talianskeho režiséra FEDERICA FELLINIHO, Giulietty Masiny, ďalej s bratislavskou rodáčkou Petrou Vančíkovou v úlohe Alžbetky, čo mi pripomínalo akúsi alternatívnu verziu Popolušky, aj v tomto prípade som sa pozeral na typickú MACOCHU a nevlastnú sestru, ktoré jej za každú cenu chceli zle urobiť, robiť niekomu na prieky, bolo ich každodennou výsadou, ale aj zištnosťou, keď sa JAKUB konečne odhodlal zísť dolu na matičku ZEM, tak zbadali, že pri ňom by sa mohla jedna z nich mať, „ako prasa v žite” , len majú takúto smolu, že Kubo pozná Betku už od mladých liet, keď ju z VRCHU pozoroval s paní Zimou, a chcel sa s ňou oženiť... Čoraz častejšie naň dýcha i OSOBNE samá Zubatá, ktorá si naň zasadla, a ony dve nezbednice sa spolčia s jedným plánom, že bude donútený podstúpiť sobáš, aby si krk zachránil... Skrátka, Ďurko nakrútil výnimočnú rozprávku s ústrednou melódiou, ktorá sa zopakuje niekoľkokrát, samotné režisérske cítenie sa približuje svojmu veľkému vzoru, alebo s miestom nakrúcania vo výnimočnej Dobšinskej ľadovej jaskyni, kde sa vytvárajú fascinujúce interiéry, ale samozrejme nebudem iba „doma zavretý” , pôjdem aj von s doprovodom odborníka Doda Šimončiča, a taktiež stretnem cirkusantov, či vlkov, a to predovšetkým v pútavo krásnych maliarskych záberoch z dedinskej krajinky. Nemca Tobiasa Hoesla, hádam ani nemusím nikomu predstavovať, v reálnom živote je dokonalé, pravé opozitum svojej postavy Jakuba z Perinbaby. Zahrali si tu aj zaslúžilí slovenskí herci, ako sú p. Mikulík alebo p. Valentová, ale každý už dnes veľmi dobre vie, o kom to celé je. Film, ktorý som nedocenil spočiatku, tak ako si zaslúži byť docenený. (27.12.2017)

Perinbabu jsem poprvé viděl skoro ve dvaceti, na notebooku, a ještě k tomu nahranou z HBO.... Přesto mě strhla daleko víc, než kterákoli jiná pohádka v jakémkoli věku. Hladí po strsi, hřeje na srdíčku, mrazí hororovými prvky i rozpaluje cudně zakamuflovanou erotikou. Pro pohádky, ze kterých si dospělý odnese stejně blažený pocit jako malé dítě a ještě mnoho navíc, mám určitou slabost - tedy nemohu hodnotit jinak. (19.09.2008)

Tento příběh vyprávějící o malém Jakubovi, který přebývá u Perinbaby a následně se dostane do normálního světa, kde se zamiluje má jednu hlavní chybu. A tou chybou je režisér Juraj Jakubisko! Režisér je to výborný, ale už odmalička se mi tato pohádka nelíbila a ani téměř ve dvaceti letech se mi nelíbí. Zkrátka, jeho "podpis" je čitelný na první pohled, ale k pohádce se mi vůbec nehodí. (10.05.2006)

Neviem prečo sa zaužívalo Perinbabu púšťať na Vianoce? Však nemá s Vianocami nič spoločné, ale je pravda, že si bez nej Vianoce predstaviť neviem. Táto rozprávka sa stala nesmrteľnou, pretože je vhodná azda pre každého. Jakubisko vedel čo robí. Avšak po X pozretí stráca na čare. Obrovskú rolu tu však zohráva jeden z najznámejších soundtrackov. (05.12.2009)

Perinbaba je veľmi odlišná od klasických českých a slovenských rozprávok. Obsahuje síce rozprávkovosť (Perinbaba sneží perinou), no napríklad aj hororovosť (zubatá), perfektnú kameru, no netypickú pre jednoduché rozprávky, skoro až surrealistický cirkus, výraznú Jakubiskovu umeleckosť (vizuálne jedno z najlepších filmových diel, čo som u nás videl) a perfektnú hudbu (takisto úplne odlišnú od klasických veselých rozprávkových). Neviem ani čo vytknúť, snáď len to, že tá umeleckosť nerobí v konečnom dôsledku dobrotu, keďže rozprávky sú určené deťom a tým to môže prekážať (ako aj mne v mladosti). (26.12.2008)