Světlo mého života

Tak toto určite nebol môj šálok kávy. Nič proti depresívnym filmom, ale toto bolo poriadne márne a akosi som mal pocit, že je to celý čas o tom istom. Dvojica "pútnikov" prechádza zimnou krajinou z domu do domu, v strachu, neistote a v pedagogických konverzáciách. Proste divné... A predstava, že by vymreli všetky ženy, to je veru dosť desivé :( (03.06.2021)

Chápem čo chcel týmto Casey Affleck povedať a chválim mu aj jeho nezávislý spôsob natočenia - takéto civilné vyznenia tejto téme pristanú najviac. Áno, rodičovská láska nepozná hraníc, s tým súhlasím. Avšak na to, že sa tu v podstate nič neudialo - divák len sleduje sústavné ponevieranie sa po lesoch, poliach a záhradách, ktoré je popretkávané banálnymi rečami v podstate o ničom - tu je veľmi pomalé tempo. A to len všeobecnú nudu ešte viac umocnilo. Keby to malo aspoň nejakú lepšiu pointu, alebo aspoň pár náznakov akčnosti, nápadov na obohatenie deja a rýchlejšieho tempa, aby si človek viečkami nezlomil lícnu kosť. Ten jeden útek cez okno a potom finálna bitka sa mi zdalo veľmi málo. Ani nejaký výraznejší konflikt s dcérou tu nebol, čo by som samozrejme očakával. Na druhú stranu technická stránka bola vynikajúca. Slabší priemer. 55/100 (20.08.2019)

Parádní, realistický, pomalu odkapávající survival s uvěřitelnou psychologií a stavbou dramatických scén. Vlastně mi nedělá žádný problém porovnat to s poněkud přeceňovanou The Road a vyhlásit to za vítěze. The Road možná není laciné indie, ale Light of my life staví zlověstnou paranoiu okolo prostého faktu, že ústřední dvojici, procházející (odnikud nikam) vrstevnatějším a složitějším světem, tvoří otec a dcera(!). .. Je to překvapivě kvalitně napsané. Má to cool kameru. Affleckovi z pod svetru leze kvalitní svalovina. Snad jen ten úplný začátek byl příliš dlouhý.. (05.02.2023)

"Light Of My Life" bol skutočne fascinujúcim filmom. Obdivujem Caseyho Afflecka. Dokázal to napísať, zrežírovať a okrem toho zahrať hlavnú rolu. Myslím si, že to je skutočne dosť veľký výkon. Okrem toho ide o originálny film, ktorý by som k ničomu čo som asi videl nedokázal priradiť. Možno vďaka svojej komornosti to na mňa urobilo taký silný dojem. Nepotrebujeme veľkú dávku akcie a tvrdosti v tomto svete. Nepotrebujeme na všetko strieľať. Možno to môže len ukázať lásku otca k dcére. A ich snahu o prežitie v tomto šialenom svete, v ktorom viac-menej neplatia už žiadne pravidlá. A rieši sa skôr čo je morálne a čo sú zásady etiky. A to sú podľa mňa skvelé otázky, ktoré film kladie. Napriek tomu, že som už v úvode Caseyho pochválil, tak by som ešte doplnil, že podal skutočne fantastický výkon. Veril som mu snáď každý jeden moment. Dal to maximálne presvedčivo. Anna Pniowsky ako jeho dcéra je rovnako skvelá. Niekedy proste môžu len byť spolu a rozprávať si príbehy a ja som zvedavý čo sa z toho dozviem. No rovnako sú tu aj mínusy. Musím priznať, že miestami vie byť film trošku nudný a hlavne hovoríme dokopy o ničom. Ako som povedal, nie je tam skoro žiadna akcia a skôr sa to venuje dramatickým častiam. No miestami som mal pocit, že by sme mali opustiť trošku kruh a posunúť sa ďalej. Napriek tomu ale platí, že sú tu scénky, ktoré nikdy nezabudnem. Ako napríklad objavenie prvého domu, alebo keď ich zvezie mladý muž v aute. Alebo aj záverečná momentka. Nič nie je tak dôležité tak ako rodina a otec by urobil pre svoju dcéru všetko, čo by mohol, aby ju ochránil. A je to silné. Flashbacky mi síce nevadia, no možno by som skôr ocenil, keby boli obsažnejšie. Mali možnosť nám ukázať toho viac. A hoci pochopíme z nich dosť, tak sú to skôr čriepky než reálne flashbacky. Ale Elisabeth Moss tomu vie niečo pridať. Ak máte radi pomalé dialógové filmy, tak toto na vás určite urobí dojem. Rozhodne ho urobilo na mňa a som zvedavý čo prinesie Casey Affleck nabudúce. Hodnotenie: B+ (05.11.2019)

Příjemně srdečná pomalá konverzačka nabitá přirozenými hereckými výkony obou hlavních představitelů, v níž dlouhé promluvy postav zabírají většinu délky filmu. Dystopie je zde prakticky jen na pozadí, o fungování společnosti v době, kdy na Zemi už nejsou téměř žádné ženy, se příliš nedozvíme. Affleck se ani neubírá k zobrazení všech aspektů chaosu a zoufalství upadající společnosti jako třeba Cuarón v mnohem akčnějších Potomcích lidí, ale zaměřuje naši veškerou pozornost čistě na vztah otce a dcery, který po divácké stránce dokonale funguje a dokáže sledující přimět, aby se do postav vcítili a drželi jim palce. Jako režisér se Casey Affleck myslím ukázal ve velmi dobrém světle a jako scenárista baví - zvlášť poslední dialog je ve filmu mile vypointovaný. [KVIFF 2019] (02.07.2019)