Špína

Strašná škoda, vše potřebné ve filmu bylo, prostředí, kamera, herci i festivalový nádech, nicméně vše zůstalo zcela nevyužito, scénář i některé scény na úrovni Bastardů, pro mě těžce promrhaný potenciál na film, jenž by mohl konkurovat stylu, který mají někteří tvůrci na východě i západě Evropy již dlouhá léta tzv. v malíčku. (27.01.2019)

3* sice toto slovenské drama se aktuálně drží na hraně 70%, ale mí oblíbenci ho spíš chválí a vyzdvihují a tak jsem chtěl posoudit sám jeho kvality, i když jsem se bál deprese, která z něho čpí od začátku. Nakonec jsem to zvládl a můžu docela pochválit, i přesto že jsem musel těžce překousnout uvěřitelnost znásilňovacího aktu doma. Jedná se o pomalé komorní drama, které hodně stojí na hereckých výkonech a překvapili tentokrát i neherci. Taky palec nahoru je za způsob, jakým se hlavní hrdinka se svým těžkým údělem poprala, což bylo nakonec nejlepší pro ni i její okolí. Není to film na reprízu, ale jinak docela poučný. [ PŘÍBĚH: 1 /// SMYSL: 2 /// ATMOSFÉRA: 2 /// TEMPO: 0 /// ORIGINALITA: 1 /// NÁLADA: 0 /// ART: 1 /// STYL: 1 /// CASTING: 2 (3*MAX) ] (14.02.2018)

Ty chceš robiť lásku do mňa? Ale veď toto je Bratislava. Ako o nej kedysi rapovali chlapci z Názvu stavby. Šuká sa rýchlo, natvrdo, nasucho a bez lásky. A keď človek skončí hospitalizovaný na myšlienkovom, tak to už je lepšia rovno vegetbedňa. Vykladať úplne cudziemu človeku-profesionálovi svoje vnútorné pocity, to je naozaj výhra... Čakám, kedy sa na Slovensku natočí aj pozitívny film. Tisíc úplne nefunkčných vulgárnych nadávok ako slovenský filmový trademark. A zvukár nech si nafacká. (16.12.2017)

Zavazna tema ale spracovanie je take divne. Väcsinu stopaze sa to snazi byt natolko civilne az je to riadna nuda. Vynimku predstavuje akurat postava afektovaneho brata hlavnej hrdinky, ktory pre kazdu malickost dostane zachvat hnevu a zjape jak zmyslov zbaveny retard. Cely cas som rozmyslal naco takto imbecilnu postavu do filmu dali. No predsa kvôli zaverecnej scene s odhalenim nasilnika. Bez toho sialeneho rapla by nielen hlavna znasilnena hrdinka ale aj vsetky ostatne postavy pozerali nadalej do blba a mlcky trpeli. No a pomery na psychiatri su uplne sialene. Tam sa evidentne nikto nevylieci ak to tam tak funguje. 4/10. (11.03.2018)

po všetkých stránkach a vo všetkých rolách presvedčivé a realisticky podané herecké výkony (popri dominike morávkovej, na ktorej charizme a prejave celý film stojí, výborné najmä pri do menších úloh obsadených monike potokárovej, juliane oľhovej a patrikovi holubářovi) sú najvydarenejšou stránkou tohto režijného celovečerného hraného debutu, ktorý na príjemne nerozťahanej stopáži v pomerne komorne nastavenej výprave (jeden ústav s osadenstvom, z ktorého sa občas na chvíľku vybehne buď do prístavu, domov k hlavnej hrdinke, alebo do školy) rozpráva psychologicky a emočne náročnú tému. popri dobrej a za európskym štandardom festivalových filmov v ničom nezaostávajúcej formálnej stránke a režijne slušne odvedenej práci s pár dobrými nápadmi, pri ktorej sa kde-tu ešte objaví kozmetická chybička odpustiteľná pri debute (nevypointovanie obrazov, nezvládnutá improvizácia, nekriticky a neinovatívne preberané štruktúrovanie sujetu overeného a videného v mnohých iných podobne tematicky či žánrovo ladených filmoch posledných rokov) je vlastne jediné, čo najviac uberá filmu na naliehavosti, ktorú mohol mať, výpovednej hĺbke a zimomriavkovej katarzii scenáristicko-dramaturgická stránka, kde občas chýba motivické väzbenie (scén či konaní) alebo je nie úplne zrozumiteľne či štrukturálne správne postavené, občas sa skĺzne do dialogickej rutiny a klišé a niekedy sa pri výbere scén a obrazov pristupuje k pokusu o vyvolanie emócie "zvonka", scénami, ktoré sú tu pre ne samotné a pre zvýšenie dramatičnosti či emocionálnosti, pričom iné, ktoré by možno viac pripútali diváka k pacientom a samotnej hrdinke (ktorej samozrejme držíme palce, ale je to hlavne preto, že je obeťou, dejú sa jej zlé veci a je tak krásna a čistá, že tá špina, v ktorej sa ocitne, ju ničí a nám je to ľúto, ale silnejšie emočné a aspoň nejaké intelektuálne napojenie na ňu je slabé) chýbajú. scenáristka s režisérkou si dali dlhoročnú precíznu prácu na vývoji scenára, overovaní psychologickej správnosti konania postáv, konzutovali a poctivo pracovali na koherentnej a pokope držiacej psychologickej komornej dráme, čo im vyšlo, len popri tomto ponore do témy sa niekde občas vytratila (alebo mierne ochabla) snaha myslieť aj na diváka, ktorý už veľa filmov videl, ktorý niečo očakáva a ktorého treba celý čas držať v napätí (alebo ho baviť, alebo prekvapovať, alebo dráždiť, alebo masírovať - skrátka čokoľvek, než len mu ukazovať a o niečom ho presviedčať) a na konci ho oceniť katarziou. debutujúcim autorkám sa však rozhodne podaril pre ne veľmi cenný film, ktorý (verím a dúfam) bude tým najlepším východiskovým bodom do ich ďalšej tvorby a kariéry. (14.06.2017)