Hra na pláč

Hru na plač stačilo vidieť raz, aby zostala v pamäti pevne ukotvená. Odvážim sa dokonca tvrdiť, že si to, až na pár detailov, pamätám veľmi presne dodnes. Po rokoch úpenlivého hľadania a striehnutia už teraz iba vyčkávam. Niet sa kam náhliť, bojím sa unáhliť. Exotické jedlo väčšinou sklame, ak je pre nedočkavosť a z náhradných surovín pripravené doma, rovnako, ako stará láska bude vždy lepšie chutiť v spomienkach, než pri opätovnom stretnutí v inom čase. Až takto citlivý je môj vzťah k Hre na plač a vôbec nemám pocit, že by to v prípade tohto filmu bolo prehnané. [100%] (02.01.2003)

Krásně pojmenovaný starší snímek mého oblíbence, obsazený mým neoblíbencem - no, myslím, že za zkoušku to stojí - řekla jsem si - bohužel, nestálo.... Tak hlavně - celou dobu jsem měla pocit, že postavy předstírají něco jiného, než k čemu nakonec dojde, nic na mě nepůsobilo opravdově (včetně Dil, kterou jsem prokoukla při prvním detailním záběru v kadeřnictví, takže překvapení se nekonalo), nefungoval pocit viny jednoho, ani oddaná láska druhého, tím padá i smysl celého příběhu a já odečítám jednu hvězdu za druhou, až mi zbývá jen jedna jediná - za hudbu. P.S. Nakonec mě nejvíc ze všeho zaujala biografie Jaye Davidsona, kterou jsem si díky Hře na pláč přečetla. (07.01.2012)

" - She's not a tart. - No, of course not. She's a lady. - No, she's not that either." Tak som sa nejako dostal k rebríčku "Most shocking movie plot twists" a prítomnosť filmov ako Tí druhí a Šiesty zmysel značne posilnila moju dôveru. Ihneď som musel vidieť film, ktorý je na prvej priečke. Videl som. Napriek tomu, že v sebe obsahuje čo-to šokujúce, osobne by som tento film nehádzal do jedného vreca s vyššie zmienenými. Nie je totiž šokujúci rovnakým štýlom a jeho časť, ktorá "šokuje", nie je až takým plot twistom, ako by sa zdalo. A tak som sa dal opäť zlákať na niečo iné, ako som čakal a tak to aj dopadlo. Prvá časť jednoznačne lepšia - živo som si predstavoval, že ak toto nie je natočené podľa divadelnej hry, keďže tomu veľa nasvedčovalo, tak by sa takú hru určite oplatilo napísať. Vlastne som očakával, že celý film sa bude odohrávať v divadelnom duchu skúmajúc psychológiu a vzťah postáv "člen IRA - unesený" a že pri vyvrcholení príde sľubovaný plot twist, ktorý mi sánku šupne až na dno Mariánskej priekopy ako v prípade kolegov z rebríčka a ja budem... tak nejako... unesený. Vyvíjalo sa to síce nečakane, ale menej šokujúco ako by som čakal. V momente, keď ___________ som šokovaný naozaj zostal, ale skôr takým tým DAFUQ? štýlom než tým takým Noo fucking waaaaaaaaay!!! , ktorý mám radšej. No ale, išlo o iný film než bolo očakávané, to už vieme, ale čo je hlavné podotknúť je, že vôbec nebol zlý. Zaujímavý je v tomto prípade zvláštne slovo a zvláštny pomerne zaujímavé. V momentoch tesne pred záverečnou scénou mi ale bolo neopísateľne ťažko a čo je horšie, že vôbec neviem prečo. Stephen Rea vyzeral ako bratranec Christopha Waltza a ak by to tak bolo, dalo by sa povedať, že herectvo majú v rodine. Fakt skvelý výkon. Dobrý bol aj Forest Whitaker, ktorého mi bolo rovnako ľúto ako v Panic Room . Ten si toho na plátne vytrpí, snáď je aspoň v normálne šťastný. Či to chcem vidieť znova, to neviem, najskôr áno. Čo viem naisto je, že takýto a ani zďaleka podobný film som ešte nikdy nevidel. A to je fakt hodný pozornosti. 85% Najlepší moment: Prerozprávanie bájky Fergusom. (23.08.2014)

Základnou chybou filmu je, že hlavnému hrdinovi trvá celý film, kým povie to, čo má. Neznášam takéto zbytočné naťahovanie. A posledná scéna bola strašná, aký to sentiment. Priznám sa, že na mojom hodnotení trochu uberá aj to, že som sa kvôli téme nemal s kým podvedome stotožniť, čo je pri tomto type filme potrebné. Každopádne rovnomenná skladba v podaní Boy Georgea je absolútne dokonalá!!! (28.03.2008)

Vybavuju si jen jeden film, který měl podobně bizarní zápletku jako Hra na pláč a to je Prolomit vlny od Larse von Triera. Z důvodu prozrazení samozřejmě nebudu zacházet do detailu, ale něco k tomu řeknu. Únos a následné sbližování hlavních hrdinů vypadá na slibně rozehraný thriller. Následně děj dostane nečekaný spád, který ale dějovou linku přetočí tak zvláště a netradičně, že mně to skoro vyrazilo dech. A to nekecám. (22.03.2013)