Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Veselohra o mladom dedinskom dievčati, ktoré sa stretáva s novými životnými skúsenosťami vo veľkej továrni. Pomaly si zvyká na nové prostredie aj na nových ľudí a z dedinskej naivky sa stáva mladá žena s novými ideálmi. (oficiální text distributora)

Recenze (41)

tahit 

všechny recenze uživatele

Úsměvný příběh vymodelovaný dobou. Realitou je fakt, že zrnko pravdy na tom je, že i takový byl tehdy život. Co tady vyzdvihnout? Ján Kadár dokázal vytěžit na dobu vzniku socialistického realismu z tohoto prostředí jednoduchý oddechový film. Jen pro zajímavost, firmu Tatrasvit, kde se film natáčel, založil Tomáš Baťa a podnik stále dobře prosperuje. ()

Anderton 

všechny recenze uživatele

Veselohra Katka je dnes zábavná tým, aká je to kravina. Svojim spôsobom je to však aj fajn romantická komédia, len je trochu škoda, že tej romantiky tam nebolo viac a na jej úkor sledujeme niečo ako zápletku, týkajúcu sa nejakého technického zlepšováku, alebo niečo podobne nepodstatné. Najzaujímavejším dejovým zvratom tu pre mňa bola zmena vizáže hlavnej predstaviteľky. Tá sa chová v novom prostredí ako slon v porceláne, ja by som z nej chytal záchvaty, ale je pekná a tak sa muži o ňu zaujímajú. Po romantickej scéne v horách som čakal, že v tej nasledujúcej si bude párik bližší, no a oni si stále vykali! Ako hovorím, dnes je Katka zábavná z iných príčin, ako v 50. rokoch. ()

Reklama

Willy Kufalt 

všechny recenze uživatele

Poté, co jsem loni absolvoval na fakultě předmět o rodových studiích, začíná se mi u budovatelských agitek odkrývat jeden pozoruhodný aspekt navíc. A sice to, jak skoro pokaždé vykřeslují hlavní postavu mladé ženy jako (na těsně poválečnou dobu hodně nezvykle) emancipovanou až revoluční bytost symbolizující nové společenské ideály. Zdejší Katka si jde pevně za svým cílem i přes spoustu překážek (otec neuznávající žádný pokrok, přísný vrátný u fabriky, samá smůla během prvních kroků v práci). Není to samozřejmě nikdo jiný, než právě soutěživá a sebevědomá Katka, odhodlaná splnit zavedený plán klidně i na 120%, která přichází ve společnosti poněkud pasivních mužských autorit na zlepšovací návrh a sama se pouští za každou cenu do jeho zrealizování. Co se týče Katky jako filmu, dnes už tahle mírně vyčpělá komedie moc nenadchne (maximálně pamětníky a feministky :)), ale pokud jí bereme jako dokument o své době, díky svému nadhledu narozdíl od jiných agitek snad ani nikoho neurazí. Dá se zde prominout i to, že funkční humor po letech doplňují situace vtipné spíše nechtěně, ovšem stejně jako troufalce, i mne se neskorší tvorba Jána Kadára líbí mnohem víc. 55% ()

Biopler 

všechny recenze uživatele

Násilná verbovačka o zlepšovákoch, ktorá posiela do outu chabým scenárom romantickú líniu, ktorá by pri krásnej Katke bola zaujímavá, lebo trojuholník Pántik-Obrová-Dibarbora bol sľubne zložený. Dočkáme sa však jasného vymedzenia dedina, zaostalosť, drina na poli vs mesto, rozkvet, fungujúca fabrika prekračujúca plány jedna radosť. Dal by som 3*, ale štvú ma dialógy mladých, ktorí namiesto toho, aby sa bavili o sebe a zblížili sa, riešia kraviny, že z Košíc je to ďalej do Prahy ako z Prešova do Brna. ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Oj, slovenská dedina zaostalá, bez priemyslu, neúderná ! Trebaže švárnemu dievčaťu pobaliť si škvarkov, opustiť otcovskú postať a ľaľa do textilnej fabriky pod Tatrami !! Veď ju tam aj plagátmi volajú !!! Pančušky ponavliekať na horúce tyče, po nociach trénovať na krajčírskej makete, zlepšováky vymýšľať. Súperiace partie úderníčok z pančuchárne a z pletiarne sa idú pretrhnúť aby prekročili plány. Bodré úsmevy, driečny majster plný lásky a zlomyseľný fiškus-úradník. Všetko je jasné a dané, stačí len pracovať s nadšením a vierou v maximálne prekročenie noriem a optimistická agitka na radostnú prácu v priemysle je hotová. ()

Galerie (2)

Zajímavosti (21)

  • Závod na výrobu pančúch, v ktorom pracuje Katka (Božena Obrová), sa nachádza v slovenskom meste Svit, nesie názov TATRASVIT a funguje dodnes. (Raccoon.city)
  • Režisér Ján Kadár o filme povedal: „Pre Katku som musel preč zo Slovenska. Boli v tom aj osobné veci, ale predovšetkým sa cez noc zmenil kurz, usúdilo sa, že už netreba nabádať ľudí k odchodu z vidieka do priemyslu, ale skôr naopak. Ale hlavne: film nebol dosť národný, dosť folkloristicky slovenský. To sa potom nazývalo ,buržoázny pohľadʻ.“ (Raccoon.city)
  • Filmovalo se na Štrbském Plese. Natáčelo se také na nádraží v Tatranské Lomnici. (M.B)

Reklama

Reklama