Prokletí smrti

Vzhľadom na rok vzniku veľmi dobré, ale status nesmrteľnej klasiky si to nezaslúži. Aspoň mne sa akosi nepodarilo identifikovať sa s postavami, ani tá atmosféra na mňa neviem ako nedýchla - a to je teda pri horore dosť problém. Finále má síce strhujúce tempo, moja nezúčastnenosť pri ňom vyprchala, miestami som dokonca nedýchal a v duchu si vravel "že by predsa?", no nezmyselná pointa to pochovala. Kameňom úrazu je úloha barónky Grapsovej v celej kliatbe - pretože ak je to tak, ako sa to v úplnom závere tvári, tak potom to všetko predsa šlo vyriešiť skôr. Smolka, no akokoľvek sa budem snažiť, nie som z tých divákov, ktorí nad takýmito momentami mávnu rukou. (10.10.2007)

Ťažké rozhodovanie, medzi 3-4 hviezdami. Dejová linka bola zaujímavá a kulisy s výpravou tiež nemali chybu. Zdalo sa mi to však akési nevýrazné, ploché. Perfektné prostredie s exteriérami/interiérami sa podľa mňa, čo sa atmosféry týka, nevyužilo v plnej miere, ale len tak na polovicu. Aj s hudbou to bolo ako na striedačke. Boli miesta, kde neskutočne zapasovala a miesta, kde skôr trhala ušné bubienky. Čakal som viac, ale snímok ani nepokladám za stratený čas. 69/100 (24.08.2014)

Neviem prečo ale všetky Talianske horrory čo som doteraz videl mi prídu tak plocho natočené a prezentované bez hlbšieho významu. Príbeh je sám o sebe nevýrazní a je podávaní tak rozvlečene bez šťavy, že jediné čo môže robiť je maximálne nudiť, postavy v ňom sú nevýrazné, ale aspoň že sa dá pozerať na tie pekné herečky ale len pozerať nič viac a občas príde aj na nejaké to experimentovanie z vizuálnou stránkou kde celkom dobre kameraman zachytené nejaké tie zaujímavejšie momentky, len škoda že sú použité v tak nehybnom filme. /35%/ (03.07.2009)

Už zase musím pochválit Filmag.Tentokrát jsem si ale už fakt kecl na prdel. Za 76,-kč (!!!) jsem si pořídil Tohle a Dům hrůzy,Divadlo hrůzy,Kanibal muzikál.Zámecká zrůda,Černá kočka,a Den matek!! Jasně že jsem neváhal ani vteřinu,a to i přesto,že Dům hrůzy ,a Divadlo hrůzy jsem už měl (nechcete někdo dáreček?,já už ho tímhle dostal)Tentokrát kvalitativně (vysoko) velmi vyrovnaná sbírčička,kde i slabší kusy jsou v pohodě nad horrorovým průměrem a to i pro mě naprosto neznámý a výborný tenhle Bavův biják. (22.06.2010)

Kdyz v roce 1957 resuscitoval Riccardo Freda italsky horror svymi I Vampiri, asistoval mu pri tom tehdy uz triactyricetilety Mario Bava. Oba tehdy polozili zaklady italskemu gotickemu horroru, coz byl subzanr, ktery reagoval na uspech britskeho Hammeru a Amicusu a americke spolecnosti AIP. Italsky pristup ke klasickym horrorvym tematum byl o poznani drsnejsi, ale nejen to. I zpracovani, predevsim kamera a prace s barvami, je u Bavy o pricku vys, nez u jeho angloamerickych kolegu. Operazione paura predstavuje ve vsech smerech standard, na jaky jsem z dane doby a mista zvykly. Pribeh o pomstyvtivem duchovi male holcicky neni prilis objevny, ale je natocen naprosto fascinujicim zpusobem. Svuj dil na tom jiste maji i dobri herci, ale vetsina chvaly musi nutne putovat ke skvele kamere a s ni spojenemu barevnemu ladeni celeho snimku. Tak jako Bava to dokazal uz jen Argento ve svych nejlepsich kouscich. Na film jako je Operazione paura se nekouka, ten se uziva.... (29.11.2005)