Prokletí smrti

Vzhľadom na rok vzniku veľmi dobré, ale status nesmrteľnej klasiky si to nezaslúži. Aspoň mne sa akosi nepodarilo identifikovať sa s postavami, ani tá atmosféra na mňa neviem ako nedýchla - a to je teda pri horore dosť problém. Finále má síce strhujúce tempo, moja nezúčastnenosť pri ňom vyprchala, miestami som dokonca nedýchal a v duchu si vravel "že by predsa?", no nezmyselná pointa to pochovala. Kameňom úrazu je úloha barónky Grapsovej v celej kliatbe - pretože ak je to tak, ako sa to v úplnom závere tvári, tak potom to všetko predsa šlo vyriešiť skôr. Smolka, no akokoľvek sa budem snažiť, nie som z tých divákov, ktorí nad takýmito momentami mávnu rukou. (10.10.2007)

Zápletkou a hereckými výkony teda zrovna nic moc, ale vším ostatním to lechtá vše horrorové v mé duši. Perfektní gotické kulisy a prostředí (chybí už jen Vincent Price), hromady pavučin, zeleně nasvícených prostor a opravdu horrorové hudby a různých zvuků. Po téhle stránce horror jak bič, jemuž odpustíte i ty místy teatrální herecké výstupy - ale starosta, svým vzhledem kombinující Terryho Savalase s očima Timothyho Olyphanta byl skvělý. Operazione Paura dokazuje, že ne každý duch má dlouhé černé vlasy a šikmé oči. Mellisa je krásná blonďatá sedmiletá holčička s bílým míčem. Že má vražedné choutky a děsuplné pohledy, jí snad ani neuvěříte. (21.12.2010)

„Ich jediným zákonom je poverčivosť.“ Nie je to dokonalé (nezaujímavý hrdina, čudná bosorka), ale rozprávková atmosféra, ktorá z tohto talianskeho gotického hororu razí, je nezameniteľná. Staré stavby, hustá hmla, desivá dávna legenda, poverčiví dedinčania... ak sa vám páčila OSPALÁ DIERA (1999), prídete si na svoje. (16.08.2008)

Prisahám bohu. Zo začiatku som mal pocit akoby som sledoval staršiu verziu BurtonovejOspalej Dieri. Malo to viac než len rovnaký spád... Do mestečka plného strachopudov ktorý veria každej povere prichádza patológ ktorý má zistiť či sa mladá slúžka zabila sama alebo o išlo o plánovanú vraždu. Obyvatelia pripisujú túto ale aj ostatné chladnokrvné vraždy jednému duchu, patológ sa tak púšťa do vyšetrovania na vlastnú päsť. Ďalej sa to už potom vybralo iným smerom. Keď sa na scénke objavuje duch malého dievčatka ktoré ovláda telekinézou ľudí a tím ich dokáže prinútiť sa zabiť to už také zábavné nebolo. Bola to v celku nuda bez silnejších nápadov ale malo to v sebe tú Bavovskú čarovnú gotickú atmosféru. Takže aj keď sa tam v celku nič nedialo, forma bola skvelá. (14.09.2014)

Moje první setkání s velkým Mariem Bavou. A musím říci že to byla velice úchvatná zkušenost nahlédnout do kuchyně italského mistra horroru. Bavovo režisérské schopnosti jsou ohromující. Působivě houstnoucí atmosféra navozená souhrou barev , světel a stínů. Dále pak dokonalá kamera , prostředí , hudba , herci. To vše je naprostá špička. Musím prozkoumat Bavovo tvorbu podrobněji abych zjistil jestli i jeho ostatní díla jsou stejně působivá. (26.04.2008)