Deštivý den v New Yorku

Za mě asi nejlepší Allen od Půlnoci v Paříži. Strašně mi sedla ta lehkost scén a dialogů. Velice uvolněný a úsměvný film, na nic si nehraje, jde si svým tempem a já jsem si to celých 90 minut užila. To, že Timothée je supertalent už všichni víme, ale i Elle v této roli byla velice kouzelná. Ideální film na deštivé odpoledne se sklenkou vína. (13.04.2020)

Pekne ukázaný rozdiel medzi tými čo majú umenie v krvi a tými, ktorí ho používajú len ako zásterku pre vlastné vzťahovo-ambiciózne ciele. Mladík pochádzajúci z ultrabohatej rodiny má záľubu v hazardných hrách, znalosť umenia je mu nadoktrinovaná nenávidenou matkou, no je vidieť, že zároveň ho návštevy umeleckých predstavení i galérií tešia. Jeho frajerka má všetko takpovediac "správne naštudované", no pri dotyku s filmárskym svetom volí bulvár a jednorazovku s hollywodskou krasotinkou. Je zrejmé, že tento vzťah nebude mať dlhé trvanie, pretože napriek triednej príbuznosti sú ich záujmy iné. A tak k nakopnutiu do zóny odvahy ukončiť neperspektívny vzťah mladíka nakopne vlastná matka poodhalením minulosti. Čím si konečne získa synove srdce a sympatie. Napriek tomu, že sa odohráva film v prostredí bohatých frackov a ich rodín, sympatie získava ich voľnočasovými záľubami, vždy nejakým spôsobom reflektujúcimi svet filmového, výtvarného či literárneho umenia. Čo štandardnú romanticko humornú zápletku, spolu s tradične vynikajúcim soundtrackom Allenových filmov (jazz, swing, klasická hudba) povyšuje do nadpriemeru. Veď, čo má byť iné zmysel života ako krása, ktorú najlepšie sprostredkuje umenie? Na vidieku aj príroda, no ako vraví hlavný hrdina, jeho priťahuje šedivý závoj mesta a splodiny výfukových pár, takže tentokrát ide o umeleckú krásu poskytovanú veľkomestom, zobrazenom v súčasnosti, no zvolenými prostriedkami zároveň v akomsi neurčitom bezčasí rokov 40. až 50. Poznámka: Užívateľka Morien píše čosi o naháňaní vlastného vtáka a od života odtrhnutých dialógov. Nuž, zrejme sa pohybujem vo svete odtrhnutom od života, pretože podobných vzťahových zápletiek a dialógov som zažil či bol svedkom x krát. (17.06.2021)

Kdo má rád Woodyho typický rukopis a nevadí mu, že se kadence Mistrova ostrovtipu zpomalila, užije si určitě i Deštivý den v NY. Hlavním hrdinou je, jak je poslední dobou zvykem, Woodyho mladistvé, intelektuální a trochu ušaté alter ego, které si během jednoho pošmourného dne v New Yorku uvědomí, že vše nemusí být tak, jak to vypadá. Skvěli herci, nostalgická hudba a pěkná retro atmosféra. Komu je tohle málo, nechť si odečte ještě jednu hvězdu. (07.10.2019)

A Rainy Day in New York (len tak mimochodom, ten názov sa mi páči) by som ohodnotila na 3,5*. Od samého začiatku ma vtiahol do deja a vlastne celý čas ma to zaujímalo, bolo to také dynamické, nenudila som sa. Veľkým plusom je samotné obsadenie, mladučkí a momentálne veľmi obľúbení Timothée Chalamet a Elle Fanning predovšetkým. Myslím si, že práve vybraní herci mali zaručiť filmu úspech a sledovanosť. Na druhom mieste je atmosféra, New York ako ho nepoznáme. Očarujúce mesto, aj keď práve prší. Romantický New York. Okuzľujúci New York. Luxusný život v New Yorku. Žiaden ruch, náhliace sa yellow cabs, žiadni turisti len Big Apple bez toho "big". New York, aký bol kedysi, možno keď bol Woody Allen mladý, aspoň tak mi to pripadalo. Mala som problém zaradiť dej a atmosféru doby do správneho času. Na základe mini sukničky Elle Fanning som si vytvorila názor, že sa jedná o nejaké roky 60-te a zrazu mobilný telefón (!!!), takže dej sa odohráva akože v súčastnosti, kým všetko a celá atmosféra je ako z minulosti!!! Práve toto mi na filme najviac vadilo. Pôsobilo to nereálne. Naopak chválim (opäť) herecké obsadenie (najviac ma bavila naivná Ashleigh), hudbu (zaujala ma už v úvodných titulkoch) a vlastne aj výpravu (bez tých moderných prvkov). Samotný dej je už slabší, scénar je dosť nepravdepodobný, je tam veľa "náhod". Snažím sa byť čo najobjektívnejšia, ale aj počas sledovania filmu mi žiaľ súkromie režiséra tak trošku kazilo dojem filmu, možno niekedy je lepšie nevedieť niektoré veci o slávnych osobnostiach. Ale áno, Daždivý deň v New Yorku by som odporúčila, hlavne ak si máte chuť pozrieť nejakú oddychovku, máte radi New York alebo sa chcete pokochať pohľadmi na tie krásne interiéry a prepychový život. Ten film je aj dosť o umení. Avšak nejakú hlbokú myšlienku som v tom nenašla. Aj tak taký lepší priemer. Už vlastne dlhšie som sa chystala si ho pozrieť, ale stále som uprednostnila nejaký iný film či seriál a až dnes som si ním celkom spríjemnila deň. Síce tu neprší, ale som marod. (20.10.2020)

Šli jsme na to s mým nejstarším (27) a bylo mi úplně líto, že se nemůžu aspoň chvíli koukat jeho očima, nezatíženýma vzpomínáním na Manhattan a vůbec na doby, kdy ještě Woody svoje repliky chrlil sám a nemuseli s nimi zápasit (jakkoli se ctí) o dvě generace mladší herci s už docela jiným herectvím; očima, které se právě pro tyto obrázky New Yorku – pro mě prostě jen hezké, snad až příliš pastelové, neobjevné – dokázaly nadchnout až k „poprvé v životě jsem si říkal, že by tam stálo za to zajet“. Dokázat tak nemyslet na to, kolikátou variaci na Bílého šejka prožívá Ashleigh, umět si nevšímat rutinně, skoro by se chtělo říct odfláknutě rozzáběrovaných dialogových pasáží, neskouzávat v myšlenkách k ročnímu odkladu premiéry a honorářům darovaným na charitu a k tomu, jak je to děsivé, když se takhle najednou udělá tolika lidem davově jasno, bez soudu a bez důkazů, v něčem, co se mohlo a nemuselo stát před čtvrt stoletím. — Ale přes všechny tyhle rozptylující elementy se mi ke konci srdéčko po allenovsku romanticky roztetelilo – a mnohem víc mému mladšímu společníkovi, kterému zatím žádný Woody takhle nesedl – čili jestli on to nakonec potvora nenatočil líp, než mi připadá, jenom už víc pro tyhle děcka než pro nás ufrfňané staříky. ***1/2 a nevylučuju, že časem ta půlhvězdička přibude. (20.10.2019)