Vítejte v Marwenu

Nikdy bych nevěřil, že to řeknu, ale jediné zajímavé na tomto filmu byly panenky. Díky nim a akčním scénám zasazených do prostředí druhé světové války mne film i celkem bavil a já tak po půl hodině nabyl docela vysokých očekávání. Bohužel jsem se však za žádnou cenu nedokázal ztotožnit s tím ustrašeným troubou, který si s nimi hrál a už vůbec ne s ním soucítit. A tak když dostal v druhé půli více prostoru, celkový potenciál filmu tím pohřbil. S tím jak akčních scén ubývalo, mi dokonce začalo dělat problémy dílo vůbec dokoukat. Mé hodnocení: Panny: 4*, Trouba: 1*, Celkově: 50% PS: Vidím v tom jistou podobnost s filmem Sucker Punch. (01.08.2021)

Napriek tomu, že kritici tento film rozdrtili v zuboch a niektorí ho dokonca hodili na zoznam najhorších filmov roku 2018, ja som sa nevzdával nádeje, že sa mi to bude páčiť. Mám rád Roberta Zemeckisa a jeho vizionársky štýl ma vždy vedel fascinovať. Takže film bol stále medzi mojimi veľkými očakávaniami na rok 2019. Ako to teda dopadlo? Myslím si, že "Welcome To Marwen" ma nakoniec príjemne potešilo a dostalo do príbehu, ktorý ma bavil. Dokázal som to veľmi rýchlo pochopiť, nájsť vo veciach súvislosti a zorientovať sa v tom dalo veľmi jednoducho.Možno je to trošku problém, no mne to osobne vôbec nevadilo. Som rád, keď sa vo filmoch nestrácam, no na druhú stranu som rád, keď ma vie miestami trošku prekvapiť. A tento film ich podľa mňa moc nemá. Vieme odhadnúť ako to dopadne (nie preto, že by sme poznali skutočný príbeh) a hlavne (si myslím), že vieme celkom rýchlo pochopiť, akú rolu má vo filme Deja. Nebudem to prezrádzať ak ste na to zvedaví sami, ale podľa mňa je to dosť jednoznačné. Najmä vďaka jednej scénke, ktorá sa tu objaví. A preto je záverečné prekvapenie veľmi neprekvapivé. Steve Carell je podľa mňa veľmi dobrý v hlavnej role a celkovo som nemal pocit, že by ma vo filme niekto dráždil. Animované časti sú dobré, hudba vo filme je skvelá a celkovo si myslím, že je tu aj uspokojivá práca s kamerou. Neviem posúdiť, či je to film hodný pozornosti všetkých. Viem si predstaviť, že by ich to nemuselo baviť. Ale rozhodne je to film, ktorý sa páčil mne. Nemôžem ho ohodnotiť ako vynikajúci, ale napriek tomu dostatočne uspokojivý. Zhodnoťte si sami a uvidíte. Hodnotenie: B (03.04.2019)

Carella som v poslednej dobe jakživ v dobrom filme nevidel. Marwen môžeme brať v dvoch rovinách. Dejovej a trikovej. Dejová stránka, no príbeh, zápletka, chudáčika na opätkoch dobila pred barom banda zlých náckov a on si teraz robí diorámy, fotí si to ako príbeh a ľudia si na to že je trošku mimo zvykli a žerú mu to. Triková, tam som sa len zamýšľal, ako to dokázali natočiť. Jasné, v dnešnej dobe kde sa dá natočiť hocičo by to nemal byť problém, ale aj tak ma to zaujalo. Pripomínalo mi to tie youtube videá, kde maníci sa hrajú s legom a robia z toho príbehy. Tu to bolo povýšené ešte o úroveň vyššie. Pačil sa mi ten presah do vojnového Belgicka, figúrky vojakov a vybudované mesto. Verím, že keby niekedy takto strihlo mne, tiež by som to asi robil. Muselo ho to stáť nenormálne peniaze. A keď tieto dve roviny spojíme, dostaneme celkom konzistentný, aj keď trochu dlhší film, ktorý je skvelý na vyplnenie času bez potreby sa nad tým zamýšľať, alebo to brať nejak vážne. 3 z 5 (13.06.2019)

Toto dielo som si okamžite zamiloval. Tie prechody z animácie do reálneho sveta sú božské. V tomto filme nájdete kombináciu hraného a animovaného bábkového stvárnenia. Musím povedať, že príbeh hlavného hrdinu celkom strká do pozadia fiktívny a strhujúci príbeh bábkových bábik. Bol by som určite radšej, keby tieto príbehy boli oddelené každý v samostatnom celovečernom filme, pretože obaja príbehy si zaslúžia pozornosť. Veľmi podarení film inšpirovaný skutočným životom, ktorý približuje skvelým spôsobom útrapy duševnej choroby. Rozhodne to stojí za zhliadnutie. Plusy - animácie a animačné efekty, spojenie bábok a reálnych tvárí, čo je jedinečné, dobrý herecký výkon Steva Carella a dobrá réžia. Jeden z najlepších filmov roku 2018. (18.11.2019)

Režijně se Zemeckis opět blýskl svou hravou, vytříbenou řemeslnou jistotou (tradičně podpořenou výborným Silvestriho soundtrackem), ovšem příběhově i emočně tak trochu mlátil prázdnou slámu. Brakové fantazírování v loutkovém Marwenu totiž nezaujalo o mnoho víc, než nelehké, bohužel značně předpovídatelné vyrovná(vá)ní se s úzkostí (a závislostí na lécích - velké twistové odhalení, které ovšem divák prokoukne dávno dopředu) brutálním přepadením traumatizovaného umělce, jehož neutěšený stav a únik od reality odráželo. Ani Carellův soustředěný výkon srdce neotevřel. (15.04.2019)