Bugsy

49. Zlatý Glóbus za rok 1991 - cena (1) - *Nejlepší film (drama) + nominace (7) - Nejlepší herečka (drama) - Annette Bening, Nejlepší herec (drama) - Warren Beatty, Nejlepší herec ve vedlejší roli - Harvey Keitel, Nejlepší herec ve vedlejší roli - Ben Kingsley, Nejlepší režie - Barry Levinson, Nejlepší scénář - James Toback, Nejlepší hudba -Ennio Morricone (13.12.2008)

Ako popísať Bugsyho život? Snáď len život človeka čo chcel zapoľovať na Mussoliniho, ale keď dostal nápad s kasínom v púšti, tak si to rozmyslel. Najbúrlivejšie obdobie mafiánskeho playboya sebou prináša jednu vyšperkovanú scénu za druhou. Dôkazom je prvá hodina čo nedá vydýchnuť, ale zároveň s tempom TGV pôsobí kvapku povrchne. Tá druhá sa zameriava na samotnú realizáciu a nosí jediné mínus v chovaní postáv, ktoré podaním ruky vybavujú miliónové zákazky. Viem, že byrokracia patrila iným, ale skutočne podsvetie nepotrebovalo žiadne záruky? Najväčšia sila tejto gangsterky spočíva v jej retro podaní. Banálne udalosti sa dejú originálnym spôsobom, kde aj obyčajnú romancu sledujeme spoza bielych závesov. Vyšší rozpočet dovolí vychutnať si pohľad do ulíc, skvelí herci zas predobrazy skutočných postáv. Starú školu tu cítiť a právom to ocenili aj Akademici. (21.06.2016)

Levison už zašťuchol asi do každého žánru a dokazuje, že ani gangsterky mu nerobia žiadny problém. Nejde však o typický film z tohto žánru, čo potvrdzuje aj účasť Warrena Beattyho. Beatty je kapitola sama o sebe a osobitý výber jeho filmov by som v súčasnosti prirovnal k Day-Lewisovi. Veľmi zaujímavý námet, od začiatku by ma ani nenapadlo, že pôjde o budovanie a premieňanie ľudských snov. Prekvapujúco málo premenených nominácií len potvrdzujú jeho kontroverznosť v súvislosti so všetkými súvislosťami. Tunajší divák ako ja tiež ani nie veľmi dobre vie ako reagovať na spojenia (mafia-Las Vegas-Mussolini). Ale je to zaujímavé a pekne sa na to pozerá. 80%. (22.06.2008)

Snímka z mafiánskeho prostredia, ktorá sa dá vzhľadom na jej celkové poňatie oprávnene radiť do starej filmárskej školy. Má to šmrnc, vyniká hlavne skvelou dobovou atmosférou, ktorú sa filmárom podarilo zachytiť naozaj výborne a taktiež aj kvalitnými dialógmi, bez akých by sa žiadna pravá gangsterka nezaobišla. "Twenty dwarves took turns doing handstands on the carpet." S tvrdením, že dĺžka filmu je prepísknutá v žiadnom prípade nesúhlasím, absencia akýchkoľvek prestreliek len kvôli efektu mi absolútne neprekáža, tak či tak by tu boli zbytočné a tiež kontraproduktívne. Každý jeden záber pôsobí honosne, priam z toho vyžaruje luxus a megalomanstvo, čo nás neustále utvrdzuje v tom, že Siegel na takýchto veciach doslova lipel (za akúkoľvek cenu) a priam ho očarila kalifornská "vyššia" spoločnosť, v ktorej sa cítil ako doma. Pokiaľ prehliadneme isté dejové nepresnosti na úkor atraktivity filmu (v žiadnom prípade nemyslím vsunutú dejovú linku ohľadom Mussoliniho, ktorá ma vcelku pobavila), príbeh je vystavaný vcelku fajn, až na zopár menších chybičiek. Tým mám na mysli hlavne niektoré konkrétne scény, ktoré mi svojou naivitou chvíľkami vyčarili úsmev na tvári - priznajme si, Bugsyho občasné výlevy zúrivosti či najmä jedna romantická scéna vyznievajú fakt hlúpo a komicky, sú proste natočené mierne amatérsky (môj názor). Čo mi svojím spôsobom trošku prekážalo prakticky po celý čas, bolo obsadenie Warrena Beattyho (vlastne mi vadil herecký výber u celého tria Luciano - Lansky - Siegel, zvyšní dvaja však toľko priestoru na pľaci nemajú). Samozrejme, ukázal sa tu nepochybne vo vynikajúcom svetle a z plejády hercov na plnej čiare vyčnieval (skvelý bol tiež Keitel), lenže priznajme si, v čase natáčania bol na túto rolu už trošku pristarý, ak zoberieme do úvahy, že spomínaný gangster mal vo filmom mapovaných rokoch 30 až 40. To už ale z mojej strany vyznieva viacmenej iba ako také puntičkárstvo, takýmto pomerne nepodstatným maličkostiam zas až takú váhu prikladať nemožno. Dôležité je, že Barry Levinson nám doručil poctivú svojráznu životopisnú gangsterku v tom pravom zmysle slova so všetkým, čo k tomu treba (jednu z posledných svojho druhu), aká je dnes už raritou. 80% (02.07.2014)

Příznivci gangsterek si neodpustí srovnání s peckami v tomto žánru, nemusím jmenovat, a to je pak sakra těžké hodnotit. Nebylo to o čisté gangsteřině ve smyslu tvrdého vyřizování účtu a likvidace konkurence, ale určité "rodinné" prvky se tu našly. Jde hlavně o životopis a tato položka tu měla hlavní slovo. Formou u mě snímek vyvolával hřejivý pocit domácího prostředí, kde i já můžu být chvíli v Kalifornii v jedné z honosných rezidencí... Je až s podivem, jak mohl být Bugsy tvrdým mafiánem, který si nebral servítky a chtěl absolutně všechno a zároveň oddaným milencem, který se nenechal zviklat ani odradit. V tom byla zřejmě jeho největší síla a bez ohledu na neznalost problematiky financí, měl v sobě ducha myslitele a pokrokáře. Ostatně, stačí se mrknout do Las Vegas a všichni víme Vo Co Go! (07.01.2012)