Nebeské dny

"Nebesa (a obilná pole) vypravují o Boží slávě, obloha hovoří o díle jeho rukou." (Ž 19, 2) "V tomto světě jste cizinci bez domovského práva." (1P 2, 11). Zejména o tom dvojím ke mně mluvily Nebeské dny: o tom, že svět je krásný a o tom, že v něm nejsme doma. V příběhu skoro banálním (jehož prostota je však záměrná, neboť Malick chce - a umí - točit filmy rozjímavé nebo ještě spíše kontemplativní) střídá iluzi spočinutí skutečnost ztráty. Ona chvilková hra na ráj byla zaplacena mravním kompromisem a neobešla se bez následků. Režisér však své hrdiny nesoudí: tohle není "kino morálního neklidu", ale meditace o samotě a blízkosti, o domově a putování. Přičemž roli určitě ne vedlejší tu hraje až bolestně krásná, prostá krajina, jež nutí žasnout. (01.06.2011)

Ľahko vidieť, ťažko hodnotiť... Bezdejovosť zvádza k obdivovaniu pozoruhodných obrazov a pokojných scenérií, ktoré sa stávajú ťažiskom pre napasovanie príbehu amerických nomádov do časových, avšak v zásade vzhľadom na univerzálnosť metafory a ústrednej myšlienky nepodstatných reálií. Pre Malicka sú prérie, pláne, lesy a údolia svätyňou, do ktorej sa utiekajú jeho postavy v akte rebélii voči spoločnosti pred dôsledkami svojho konania a pokúšajú sa o harmonické súžitie s prostredím. Príbuznosť s debutovým Badlands je nepopierateľná ako v posvätnej úcte, ktorú Malick prechováva k prírode, tak v skutočnosti, že sa v zásade jedná rovnako o mierne poeticky ladenú road movie, v ktorej sa podobný hrdinovia snažia podobným spôsobom nájsť šťastie, od ktorého ich oddaľujú podobné prekážky a útrapy. A predsa sú Days of Heaven paradoxne priamym protipólom prvého Malickovho filmu. Tam, kde nás na počiatku Badlands rozprávač zoznamuje s postavami, ktorým je predurčené vydať sa na spoločný útek, tam sa s Billym, Lindou a Abby spoznávame už na cestách, ktoré sa započnú tragédiou. Ďalší významný rozdiel si môžeme všimnúť medzi ústrednými romantickými mužskými antihrdinami. Skúsený, ale idealistický Kit (model malickovského "rebela bez príčiny") sa necháva riadiť osudom a násilie berie ako krajnú nevyhnutnosť, ktorej sa snaží vyhýbať, ale na druhú stranu ju neváha v pravej chvíli použiť a ako príjemný mladík, ktorý si z ničoho nerobí veľkú hlavu a má veľké sny, akým sa z času na čas oddáva každý si dokáže získať divácke sympatie. Na druhú stranu tvrdý, neúprosný Billy (bezvýznamné, nahraditeľné koliesko v stroji) má sklony k násiliu a miestami nezvláda situáciu, v ktorej dáva voľný priechod agresii a je to človek s plánom, ktorý postupne nadobúda jasnejšie kontúry. V Badlands sme svedkami nádhernej cesty za slobodou, ktorá ani v závere nepristupuje na pravidlá klasickej hry Hollywoodu, ale necháva sa unášať na vlnách pozitívneho posolstva, je ukončená a nevyznieva do prázdna. Days of Heaven je film, ktorý nezačína, ani nekončí, v jeho centre je milostný trojuholník postavený na lži a pretvárke ako priama opozícia voči čistote prírody. Je to ten typ filmu, hovoriaci o citoch, ktoré diváka nezasiahnu, o dejoch, ktoré si plynú vo svojej nepopierateľnej všednosti, o kontrapunkte s jasným vyústením. Ani čarokrásne melódie Ennia Morriconeho nezakryjú fakt, že postráda okamih, ktorý by šiel naproti divákovi, podal mu ruku a previedol ho všetkou tou nádherou tak, aby to dokázal vidieť z jeho perspektívy. Navyše Richard Gere mi tu rozhodne NEBOL sympatický a Brooke Adams nepovažujem za práve najkrajšiu, takže si moju pozornosť uzurpoval Sam Shepard. Opäť film, ktorý ide úplne mimo mňa. Dejovejší Badlands so zaujímavejším vyústením pre mňa zostáva zďaleka neprekonaný. 55% (05.07.2014)

Veľmi zvláštne a ťažko opísateľné. Dej plynie pomaly a ospalo až na koniec, ktorý je akčnejší, ale podaný zase tak špecificky s odstupom, aký som ešte u iného snímku nevidela. Rozprávačkou je malé dievča, ktoré sa vyjadruje dosť jednoducho, avšak z niektorých jej viet je až hmatateľne cítiť dospelosť.Hudba je skvostná! Proste nádherná.Taktiež doba bola vykreslená presvedčivo, spolu s ťažkými ľudskými údelmi. Jediné, čo mi vadilo a prečo nehodnotím plným počtom, boli niektoré scény naťahované až k nevydržaniu, čo filmu uberalo na naliehavosti, pútavosti a otupovalo emócie. V podstate sa ma citovo skoro nedotkol, práve preto neobvyklé podanie, ale ešte dlho som nad ním premýšľala. (17.09.2013)

Days Of Heaven nemajú koniec. Nemajú presne stanovenú hranicu, kde sa príbeh ukončí a kedy má nastať ten katarzný pocit, ktorý vás prinútiť rozhodnúť či ste videli film dobrý, alebo film zlý. Tam kde Badlands fungovalo Days Of Heaven nefungujú. Postavy sú síce prepracovanejšie a ich vzájomné vzťahy obsahujú viacej osudovosti ako v Malickovom predchádzajúcom filme, ale aj tak nedosahujú takého silného momentu, vďaka ktorému by sme ich mohli skutočne uchopiť. Tým nechcem povedať, že pôsobia absurdne, ale ako keby Malick nechcel, aby sme vnímali ich city a ich skutky rovnakou mierou. V celom filme ide hlavne o to čo vidíme a ako tie obrazy lahodia nášmu oku. Kamera je naozaj perfektná a dokáže sledovať nie len kontrasty, ale aj obyčajný život a obyčajné starosti - útok kobyliek a finále sú naozaj nezabudnuteľné. Ale čo sa týka dynamiky, alebo nejakého silného príbehu, film značne stráda. Je to len akási filmová mozaika rôznych obrazov, ktoré majú tvoriť akýsi celok ale namiesto toho tvoria jednu myšlienku. Myšlienka to nie je zlá a rozhodne je podávaná zaujímavým spôsobom, ale akosi vás nechá po skončení chladným. Aspoň mňa nechala. Nie je to zlý film - hlavne preto, lebo väčšina vecí v ňom pôsobí prirodzene, ale nemohol som sa zbaviť počas sledovania pocitu, že to na čo sa pozerám malo v skutočnosti vyzerať inak. (04.02.2011)

Terrence Malick... osobnost, o které by se dalo napsat mnohé, ale seznam jeho filmů by nepokryl ani půlku stránky sešitu kdejakého školáka. Je to škoda, ale Malickovo umění a specifický styl je v každém jeho filmu velmi patrný. To je možná právě problém, protože tradičně "krásné" záběry a kamera působí vedle jinak obyčejného příběhu a i hereckých výkonu příliš osamoceně. U Nebeských dnů je to škoda dvakrát tak velká, protože sledovat bez ořezu Malickův obraz je vždy (pro někoho uspávacím) zážitkem. Kamera však není vše a ve filmu se musí trochu něco dít, na což Terence při svých pohledech na nekonečnou krajinu plnou obilí asi zapomněl. Možná to všechno byl jeden velká plán, který Malickovi vyšel a já to nepochopil, ale jinak jsou pro mě Nebeské dny krásně vypadajícím snímkem o poli, domě a pár lidech v něm a okolo něj... Žádné pocity, žádné emoce. Být tam více sněhu, tak tu "chladnost" pochopím... (14.08.2009)