Červený drak

Lovca ľudí som prvý raz videl dávno po Mlčaní jahniat, Hannibalovi a Ratnerovom Červenom drakovi, ktorý je samozrejme v skutočnosti buď remake Lovca ľudí, alebo skrátka nové filmové spracovanie Harrisovho románu. Tak či onak, nevedel som si predstaviť v úlohe Lectera iného herca, než Hopkinsa (seriál som videl až oveľa neskôr a Madsa Mikkelsena hodnotím zrejme ešte vhodnejšieho na danú rolu, než kultového Hopkinsa). Keď som si Lovca ľudí po rokoch napokon prvý raz pozrel, musel som uznať, že fakt nielenže nebol zlý. On bol dokonca dobrý. Dobrý... lež nie vynikajúci. Predsa len, Mann sa v tom období ešte len rozbiehal. Avšak mnohé jeho neskoršie poznávacie znaky sú badať už tu: vyhrotené scény (poviem vám, pohadzovať bulvárnymi novinármi tak, ako to robí Will Graham, to chce gule... a od daných novinárov vynikajúcu kondičku), prepálené mužne mužské charaktery, užívanie si vyšetrovacích momentov, kedy sa „len“ skúsení profesionáli ticho rozprávajú v jednej miestnosti o dôkazoch a v neposlednom rade láska k mestu, jeho uliciam, unikátnej, pulzujúcej atmosfére. Samotný Lecter tu má len väčšie cameo, čo ale nie je problém filmu, toto bolo už v literárnej predlohe a pravdupovediac tiež v Ratnerovej neskoršej verzii, hoc sa Ratner pred premiérou chvastal, že priestor pre kultového psychiatra lomeno kanibala zväčšili. V skutočnosti mu ale len pridal detaily, ako bolo úvodné polapenie, ktoré by ste márne hľadali nielen u Manna, ale aj u Harrisa. Čo ma na Lovcovi ľudí milo prekvapilo, to je kasting. Petersen je väčší sympaťák, než otrávený Norton, Farina mi ako Jack Crawford sedel viac, ako Harvey Keitel, ktorý nemal čo hrať a dokonca i Tom Noonan mi ako Zubatý králiček sadol o zub viac ako Ralph Fiennes. Vynikajúca je snová, ako keby až hypnoticky nadpozemská hudba Michela Rubiniho a spomenúť prirodzene musím aj prepracovanú kameru Danteho Spinottiho (ktorý paradoxne snímal aj Červeného draka). Naopak, z použitia pesničiek, ktoré začnú na plné gule hrať uprostred scény, som mal rozpačité pocity. Nemajú konca kraja, podľa mňa sa do daných pasáží nehodili. Cox je v úlohe akceptovateľný, ale Hopkins sa do úlohy ponoril náruživejšie, takže ja som (na rozdiel od Coxa) rád, že rola bola po Lovcovi ľudí pre-obsadená a hoc mám Coxa veľmi rád, pripadá mi trochu trápne, ako sa (napr. v dobe premiéry Červeného draka) navážal do Hopkins,ay že je pre peniaze schopný hocičoho. On sám mal možnosť preukázať, že je perfektný Lecter, ale nemal na to a keď ho pre-obsadili, tak si z Hopkinsa, ktorý Lectera poňal stokrát zaujímavejšie, začal robiť srandu. Mám Coxa rád, ale toto si mohol odpustiť, trochu tým v mojich očiach navždy klesol. Mimochodom, legendárny antagonista je tu premenovaný na Lecktora. V Lovcovi ľudí hrá Frankie Faison (ošetrovateľ Barney z Mlčania jahniat, Hannibala a Červeného draka), ale inú rolu. Názov je otrasný. Podľa môjho skromného názoru sa nedá aplikovať ani na Grahama (agent FBI pátrajúci po sériových vrahoch má v mojich očiach ku*va ďaleko k nejakému radovému lovcovi ľudí), ani na samotného „draka“ (ktorý nikoho neloví, je to proste „klasický“ sériový vrah). (09.09.2024) (méně) (více)