Klid noci

Veľmi priemerný thriller, kde ako napínavé majú pôsobiť scény typu: Príde žena ku psychiatrovi a požiada ho, aby odovzdal hodinky jeho nedávno zosnulého pacienta žene, pretože od milenky by to nebolo celkom kóšer. Doktor súhlasí, hodinky necháva na stole. Onedlho prichádza ku psychiatrovi policajt. Vyšetruje vraždu psychiatrovho pacienta, toho komu patrili hodinky, ležiace na psychiatrovom stole. Zdrojom dramatickej situácie sú hodinky a to, či si komisár všimne, že patrili nebožtíkovi. A či sa doktorovi podarí ich šikovne šuchnúť do šuflíku. Nuž, čo dodať. Vrah je stále agresívnejší, bodá kde tu, kde koho. Na vlásočku visia aj životy Strípky a Šejdra. Ale viete - thriller. Typický osemdesiatkový. V takých hlavní hrdinovia len tak mirnix - dirnix nezomierajú. Priemer v každom ohľade. (21.09.2020)

Jump. Robert Benton se po úspěchu s Kramer vs. Kramer pustil do vod již v předchozích letech prozkoumaných a přivedl na světlo světa kriminálku, která je chytrá, dobře vypadá, a diváka baví. Zajímavé ženské postavy, kterým vévodí Meryl Streep, jejíž krása ohromuje nejedno lidské oko. Spolu s Royem jim to skvěle sedí, to, na co slova nestačí, to si oni dokáží říct pohledem. Zápletka je zajímavá, závěrečný zvrat velmi (příjemně) překvapil, a ačkoli jsem si byla od půlky filmu jistá, kdo je vrahem, jeho odhalení mne (nepříjemně) vyděsilo. Still of the Night, který vzdává hold klasikám v žánru detektivky, je možná jedním z těch zapomenutých filmů z let sedmdesátých, ale na dlouho nezapomenutelný pro ty, jež ho během nového milénia objevili a zamilovali si jeho jedinečnou atmosféru. (19.02.2020)

Velice stylový thriller s velice krásnou a až do morku kostí osudovou Meryl Streep. Bohužel, tempo se vleče jako páteční šichta a atmosféra, ač skvělá, to vždy holt nezachrání. Tak jako tak ale tohle pátrání psychiatra Roye Scheidera po vrahovi svého pacienta stojí zato. Jen se může stát, že u něj usnete. (01.03.2009)

Bentonov Still of the Night je ďalšou snímkou, ktorá, podobne ako niektoré filmy Alfreda Hitchcocka (pre ilustráciu napríklad Dial M for Murder), ohrozuje autonómnosť filmového média komorným prostredím a pasážami úzko hraničiacimi s divadelnosťou. Hitchcock je však majstrom napätia, komplikovaných vzťahov a zábavných dialógov, takže mu to poľahky odpustíte. Bentonov problém tvoria z veľkej časti najmä scény čítania poznámok, ktoré zachádzajú, prisudzujúc rolu rozprávača Samovi, do detailnej popisnosti priamym vyobrazením situácie zo psychiatrických sedení s Vituccim (či dokonca ešte ďalej keď ilustrujú jeho sen či rozhovory s Brooke). Tieto pasáže by som si vedel dokonale predstaviť na divadelnom javisku, kam by náramne sedeli pri rozdelení scény na dve samostatné časti (v jednej by sa nachádzal Sam, v druhej Vitucci). Nie však vo filme, kde mi dramaturgia záberov polocelkov z rozprávania absolútne nesedí a nedbanlivosť pri práci s mizanscénou irituje. Priam sa tu núka paralela medzi hrdinovou ďalekozrakosťou a krátkozrakosťou filmovej perspektívy. Almendrosova kamera všeobecne nudne a nezaujímavo pracuje s väčšími celkami, no exceluje v záberovaní detailov dotvárajúcich atmosféru (sledovanie krokov v parku či plynových potrubí v potemnelých chodbách). Len škoda, že vedie k primitívnym nevzrušivým ľakačkám a rutinérskym dramatickým momentom, ktoré by som očakával skôr v béčkovej hororovej produkcii z tej doby. Tomu sú podružné často hlúpe dialógy a repliky, jednoduchý námet a slabý príbeh, ktorý sa v improvizovanej roli psychiatra snaží pohrávať s diváckou túžbou po odhalení vraha, no ľahkými zvratmi len trochu umelo zastiera konštrukciu vedúcu priamo z bodu A do bodu B, pričom tá najjednoduchšia teória je aj najsprávnejšia. Vlastne je omnoho zábavnejšie si počas filmu zostavovať psychologický a osobnostný profil Sama Ricea - je osamelý, má dobrý vzťah z matkou, kvôli svojej zjavnej ďalekozrakosti používa okuliare na čítanie, javí skutočný záujem o svojich pacientov (v úvode po prológu presviedča pacienta, aby si dobre rozmyslel, či chce prerušiť sedenia len kvôli strate práce - dobrá otázka je, či Samovi nejde len o ďalšie peniaze - tento výklad ponechám nerozvinutý, ale je zaujímavý a mohol by pozmeniť celé vnímanie filmu, keďže svoje služby ponúkal aj Brooke), má strach z vraha, dokáže si poskladať dieliky do výsledného obrazu, no vrhá sa do náručia prvej (podotýkam krásnej) žene, ktorá ho navštívi. Zodpovednosť za to, že to nie je úplne priemerný, či dokonca zlý film nesie hlavne iniciatívu preberajúci Roy Scheider a i pod zlým make-upom vždy skvele vyzerajúca Meryl Streep. 65% (23.11.2014)

Film mě bavil i po letech o to víc, že vraha jsem tak nějak pozapomněl. Když pominu skvělé duo Scheider (chvílemi ovšem na zabití) a Streepová (i tu bych v některých momentech umlátil plácačkou na mouchy), pak nejlepší byl, je a zůstává sen. Jakoby vypadl z italského gialla nebo mysteriózního snímku rovněž z Itálie a dodnes má své kouzlo. Několik napínavých scén (prohledávání stolu v pracovně Streepové či boj na balkóně) a poměrně rychlý spád potěšily. Dnes pro mne spíše slabé 4*, ale hodnocení ponechám. Tedy Streepová v sobě měla vskutku neuvěřitelné fluidum. (20.09.2020)