Brittany Runs a Marathon

Na obrazovkách máme stále viac ksichtov po akútnej obrne. Teraz nemyslím tým Grétu, ktorej sa nechce chodiť do školy, a tak zanecháva na svojej plachetnici uhlíkovú stopu väčšiu ako je cesta lietadlom, aby potom pred pánmi vedcami postihnuto skrivila hnusnú hubu s úbohým výkrkom: "Ako sa opovažujete!" Mysliac tým asi, ako sa opovažujete byť múdrejší ako ona (hoci na to naozaj netreba veľa). Nobelová cena za retardáciu jej tak právom patrí. Ale späť k filmu. Jillian Bell nie je naozaj ženou, po ktorej by muž zatúžil, ona je hnusná aj bez špeciálnych efektov. Pravdupovediac, aj keby zabehla 5 maratónov denne, je dosť možné, že si ju nevšimne ani správne úchylný katolícky farár. Ale nevadí, snaží sa byť pozitívnym príkladom, film má svoju myšlienku, nijako neublíži a nejednej žene s krutou nadváhou môže pomôcť. Škoda len, že to neskončilo nejak vtipnejšie, napríklad ako Aviciiho klip I Could Be The One (https://www.youtube.com/watch?v=bek1y2uiQGA), kde prasnica po radikálnej zmene životného štýlu skončí pod kolesami auta. (19.11.2019)

Ono to ani komedia velmi nie je,mozno len z malinkej casti,skor je to taka zalezitost z bezneho zivota,ktory nam castokrat prinasa aj tazke chvile a vtedy je uzasne mat vo svojom blizkom okoli ludi,na ktorych sa mozeme spolahnut,ktori nam pomozu,ked je treba,ked po pade na dno potrebujeme zdvihnut zo zeme a Brittany,hlavna predstavitelka filmu sa o tom tiez mozno presvedci,takze bolo to fajn a prijemne sa na to pozeralo,spokojnost...:-) (07.05.2020)

Ako motivačný film to nebolo zlé, ale inak v podstate dosť priemer, ktorý nijakým spôsobom človeka nejako výrazne nezaujme. Na druhú stranu, potešilo, že ten komediálny štýl bol veľmi príjemný a nebolo tu také tlačenie na pílu ako tomu býva u väčšiny amerických komédií. Dramatický rozmer bol ale veľmi oslabený a jediné, čo trochu vynikalo, boli tie psychické afekty ústrednej postavy - tie boli občas trochu nepochopiteľné (ale povedzme si pravdu, často aj v reálnom živote narazíme na úplne anti-logické reakcie ľudí okolo nás, no nie?). (14.06.2020)

Na prvý pohľad ty vyzerá ako tuctová oddychovka, s niekedy nablblými klišé scénami. Brittany je celkom mimo. Ale to môžeme byť všetci. Pretože často sa najťažšie hodnotia situácie, ktoré sa nás osobne dotýkajú a mi sa na ne nevieme pozrieť v pokoji a z odstupu. A Brittany má problém so sebou. A aj keď má v začiatkoch tá jej jednoduchosť a zjavne pokazená váha iritovali... ďaleko viac ma tešili trefné situácie a vývoj postavy.Film krásne ukázal ako veľa dokáže spraviť motivácia, úprimné priateľstvo a súdržnosť. A téma behu je veľmi vďačná, pretože je dostupná a ľahko uchopiteľná. A hlavne je úžasné sledovať výkony excelentných bežcov. Fascinujúce je však sledovať všetkých bežcov, ktorý ktorí bojujú sami so sebou a snažia prekonať samých seba. To je na behu úžasné. Že víťazom môže byť každý. A rozhodne Brittany... Za mňa 4. Sám som ostal prekvapený. (10.05.2020)

Na začátku byla Brittany na facku a vlastně jsem jí její osud maličko přála. Ten její příšerný humor, o kterém si myslela, že je okouzlující... Brrr. Jenže pak se to zlomilo a na konci jsem jí fandila. Ne že by pak byla míň nepříjemná, to fakt ne. Jenže se ukázalo, že dokáže přehodnotit svoje chování, a scéna při posledním běhu, která posouvá film malinko jinam, mě dostala. Není to tak dobré jako Ženy v běhu, zejména humor je tu někdy hodně tlačený (ubrousek na odřená kolena), ale za povzbuzovače dávám jednu hvězdu navíc. Hlavně za Marthu, která mi přišla nejpřesvědčivější. (26.10.2020)