Óda na radost

Čo film priniesol takému profesionálne deformovanému hypochondrovi ako som ja? Poznatky o mne doposiaľ neznámej kataplexii, ktorá je charakteristická náhlou stratou svalového tonusu počas silných citových prežitkov. V prípade filmu, narozdiel od skutočnosti, dochádza aj k strate vedomia, aby tak tvorcovia zvýraznili dramatickú linku. Herecky je film podaný na solídnej úrovni. Bohužiaľ si myslím, že snímok mal omnoho väčší potenciál, čo sa týka emocionálnej roviny. Všetko je tak na pol. Obrazne povedané, humor je bez „chuti” a vážne pasáže nedokážu vyryť jazvy hlboko pod kožu, tak aby to bolo presvedčivé. Dá sa na to pozrieť, ale na opakované premietanie to nie je. (14.01.2020)

„Nesmíš si zakazovat lásku jenom proto, že se bojíš, že ji ztratíš.” - Komedie Óda na radost sice není žádná velká chlámačka, ale má naprosto geniální zápletku, díky které jsem se přímo královsky bavila. Brooklynský knihovník Charlie trpí vzácným onemocněním zvaným kataplexie, kvůli němuž se mu bohužel nedaří navázat láskyplný partnerský vztah. A od toho se odvíjejí všechny životní peripetie hlavního hrdiny, přičemž samým štěstím omdlévající Martin Freeman je v roli Charlieho úplně k sežrání. Taky bych měla velké nutkání ho vysvobodit z takového hrozného prokletí... Pochvalu si rozhodně zaslouží i stylový konec, ten se tvůrcům fakt povedl. (80%) (04.03.2023)

Spočiatku to bolo zaujímavé, či už choroba alebo to miešanie partnerov. Potom to ale upadlo to takého divného, nudného, nikomu nič nehovoriacého módu aby to v závere pekne ukončili, sterilne. Objektívne dvojka, ale Bernadeta v zaujímavej, vážnej roly to skvelo podržala. Keď to však neuvidíte, nič sa nestane. 3 z 5 (12.04.2020)

Ľahká romantická komédia, založená na chorobe kataplexia (základom scenáru je, že nejaký radostný pocit spôsobuje stratu kontroly nad svaly). M. Freeman v roli Charlieho nie je zlý (rola sa mu hodí), ale jeho výkon a hra mi pripomínal „Watsona“. Obaja slečny, M. Baccarini a M. Rauch, boli skvelé – dobré mentálne protiklady. Najslabším článkom pre mňa tu bol J. Lacy, jeho hra bola šedá. Príbeh silne držiaci sa klasických hraníc nenáročných romantických komédií. Ale v tejto forme to neurazí. P.S.: M. Rauch a jej interpretácia piesne Zombie je zvláštnym momentom filmu. Osobné hodnotenie: 73% (***) (18.04.2020)

Imho jeden z najsolídnejších romcomov ostatných rokov, aj keď sa to tak nemusí zdať. Na povrchu odľahčeného príbehu sa v pozadí objavujú pomerne šikovne zakomponované dve hlbšie filozofické vrstvy, o ktorých je radosť rozjímať. A veľmi rád ich s niekým na pive rozoberiem. V niečom podobné Vanilla Sky mixnuté s Drinking Buddies. Veľmi milé. Premisa s Beethovenom potešila. +1. (06.09.2020)