Andělin popel

Film ukazuje pohled do chudinských čtvrtí irského Limericku kde zbídačené obyvatelstvo žije doslova "z ruky do huby". Začátek je poněkud stereotypní ale postupně děj sílí a vrcholí až na úplný konec kde hlavní hrdina dorazí k vytouženým břehům amerického New Yorku v přistěhovalecké lodi. Toto dílo vás uchopí za srdce a pohladí vaši duši ale zároveň na ni zanechá jizvy! Myslím že tento film je nedoceňen a patří výš než tam kam se zařazuje. Pro mě nádherná podívaná. (10.12.2012)

Myslím že dnešná generácia detí si už ani nedokáže predstaviť že chudoba nie je to že nemáte najnovší smartfón ale keď nemáte čo jesť. Dosť smutný príbeh z Írskeho prostredia kedy jedinu nadej mladých ludí bola emigrácia do Ameriky. Ta chudoba,  bolesť a špina tu trčí z každého kútu a nejedná sa zrovna o príjemné pozeranie ale aj napriek tomu nechýbajú vtipne momenty. Kombinácia chudoby a alkoholizmu je asi to najhoršie čo sa vám môže ako dieťaťu stať a vyrastať v takej rodine musí byť hrozné. (17.10.2023)

Ach ti Irové není nad kouzlo poblitých uliček věčně smrdících kanálů a baráků do kterých 7 dní v týdnu zatéká přebije to snad už jenom oblak uhelného prachu v očích adolescenta živícího rodinu místo věčně ožralého fotra,který v zaplivané putyce používá jako podtácek rakev svého právě zemřelého dvouletého syna,ale nic se neděje tatínku sice nám děti umírají jak na běžícím pásu my si ovšem stíháme vyrábět stále nové.No řekněte lidi není v tom kus romantiky skoro jako bych se díval na rozkvetlou louku plnou čtyřlístků. (04.06.2013)

To detstvo vo filme bolo úplne zúfalé, aké sa nevidí ani vo vojnových filmoch. Keď sa dieťa nemôže spoľahnúť ani na svojich rodičov, dokonca ani na jedného z nich, čo je to za detstvo. Sledovať postupné umieranie súrodencov a rozmýšľať, kto bude ďalší, za neustáleho hladu, zimy a vody na prízemí svojho domu, to by otriaslo vierou v Boha u každého. Ale v Limericku nie, tam čo učiteľ a kňaz povedal, to bezvýhradne platilo. Keď je film dokonca autobiografický, tak o to viac klobúk dolu pred autorom, ako sa z toho všetkého dokázal dostať. Film ma aj pri svojej dĺžke prinútil pozorne sledovať celý osud a udialo sa toho skutočne dosť, niektoré momenty by som si možno vedel predstaviť menej napriamo zobrazené. (17.10.2016)

„Chlap, ktorý prepíja peniaze pre bábätko, zašiel príliš ďaleko.“ Angelin popol som nikdy neplánoval vidieť. Nič som proti nemu nemal, ale proste niektoré druhy filmov ma nezaujímajú. Napríklad izraelsko-bulharské road movie. A Angelin popol. Alana Parkera mám síce rád za Angel Heart a Horiacu Mississippi, ale tým to haslo. No a potom som sedel na nočnej a nudil som sa. Prepínal som stanice a zrazu ma zaujala mimoriadne pochmúrna výprava nejakého filmu na RTVS. Bol to Angelin popol. Pozrel som si úvodnú polhodinu, viac som nemal čas, ale povedal som si, že si to musím raz zohnať a pozrieť celé. A tak sa aj stalo. A neľutujem. Emily Watson som nikdy nemal rád a Robert Carlyle to s tým svojím vyhláseným pošukovstvom občas preháňa, ale treba dodať, že tu sú obaja dobrí. Watson nie je vyložene nesympatická a ku koncu mizne z plátna a Carlyle sa šokujúco (ak vezmeme do úvahy veci, ktoré stváral v Trainspottingu a Pláži) drží pri zemi. Takisto ostatní herci sú vybratí typovo dobre, dospelí i detskí. A všetkému dominuje nechutná, temná, megadepresívna výprava/atmosféra. Rozbahnené cesty a chodníky, odporné búdy, v ktorých živoria celé rodiny, totálna chudoba ako z post-apokalyptického filmu, deti rodiace sa do špiny a hnusu, stále prší (alebo aspoň popŕcha) a to som vám ešte radšej nepovedal o stave miestnych latrín. Najväčší problém je nakoniec paradoxne v režisérovi, ktorý sa príliš drží pri zemi a hoci je scenár plný vyhrotených okamihov a tragických úmrtí, Parker netlačí na pílu. Akoby len neškodne kĺzal po povrchu. Mohla to byť epická megasága, ale zostalo to uprostred cesty. Napriek solídnej minutáži by filmu možno prospela ešte hodinka navyše, aby bol ešte precítenejší a silnejší. 3,5* (04.09.2017)