Stvořeni pro lásku

Kultivovaný Wong rozprávajúci tichý milostný príbeh situovaný do 60-tych rokov, plný izolácie a komunikačnej bariéry s obdivuhodným citom a jeho špecifickým zmyslom pre vizuálne spracovanie. Oproti predchádzajúcim snímkam (Chungking express, Fallen Angels,...) sa v In the mood of love presúva z oblasti psychedélie do impresívnych odtieňov, uzatvára sa do introvertnej komornosti, znižuje tempo a pôsobí v skratke viacej distingvovane, s veľmi poetickým obrazom lásky. Komunikácia s divákom ostáva viacej odmeraná, posilňuje vytváranie dojmu izolácie, ktorý podfarbuje celú snímku, nevyskytujú sa tu monológy, osobné výpovede, postáv smerované priamo k divákovi, kamera sa zakrýva a pomaly prechádza spoza mreží, okien, záclona a rôznych clôn, Wongova štylistika nepôsobí tak expresívne, krikľavo ako v predchádzajúcich dielach, zbavuje sa neónu a jázd labyrintom nočného mesta v ktorom sa náhodne prepletajú osudy postáv, In the mood of love sa chová dospelejšie a koncentrovanejšie. Disponuje veľkým citovým potenciálom dávkovaným striedmo po perfektne odmeraných dávkach, symbiotizujúcich s obrazovou čistotou. Jednotlivé zložky filmu sa vzájomne do detailu dopĺňajú a pomáhajú si vo vzájomnej sugestívnosti, ktorej výsledkom je nádherne koncentrovaný celok, puntičkársky kolorit, kde má každý jeden odtieň svoje pevné, hierarchicky dané miesto, nenápadný a v konečnom dôsledku o to pôsobivejší. Problém komunikácie a oddelenia je vykresľovaný krasopisnou podpovrchovou drobnokresbou, celok pôsobí subtílne a nenápadne, funguje ako perfekcionistický hĺbkový náhľad (nechcem použiť priamy termín „pohľad“) do problematických medziľudských vzťahov s impresionistickým citom a trpezlivosťou. (07.07.2013)

70%. Z tohto diela mám veľmi rozpačité pocity, pretože okrem slastného pohladenia neuveriteľne nádhernou emocionálnou hudbou, citlivou kamerou, intímnym prostredím, dokonalou štylizáciou obrazového segmentu, je príbeh tak trochu plytký, nevyhrotený a slabý, pričom pri väčšom zaujatí sa s ním dalo urobiť zázraky. Priznávam, dojatá som najmä vďaka tým okamihom, kedy kraľovala nebeská hudba, veľavravné pohľady dotknuté smútkom, jemné závany osudovej romantiky. Wong je v istom ohľade umelec podobného kalibru ako Yimou Zhang a obidvaja dokážu diváka uvelebiť len vďaka ohromnej vizuálnej poetike, nie príbehu. (07.01.2011)

Artistné dielo s minimom deja, formálne veľmi bohaté. Sústredenie sa na vzťah hlavnej hrdinky a jej suseda píšuceho príbehy na pokračovanie v prítmí ázijského veľkomesta začiatku 60. rokov. Kvetinkové šatičky, dokonalá chôdza spomalené zábery, láska vyjadrená v náznakoch. Všetko spracované veľmi odťažito a navonok chladne. Neventilované city sa búria v ústrednej dvojici príbehu pod maskou vážnych, emócie nevyjadrujúcich tvárí. Nevšedné dielo, kde vysoko prečnieva fragmentárna kamera a farebné odtieňovanie zväčša daždivo – pošmúrneho príbehu nad samotným, miestami uspávajúcim príbehom. Krásne nasnímaný obraz. (23.11.2004)

Vizuálně hezký, citlivě natočený film, kterému k dokonalosti chybí už jen pořádný příběh. I přesto je to záživná a při tom pomalém tempu i překvapivě napínavá romantika, které se dá jednoduše propadnout. Spoustu věcí jsem si nakonec musela domyslet, hodně toho zůstalo zahaleno tajemstvím navždycky, ale vlastně to ve finále ničemu nevadí. (19.08.2022)

Lze podobu a osudovost lásky znázornit, aniž by bylo nutné o ní přesvědčovat divokostí erotických scén? Jen květinovými šaty, povívajícími závěsy, kanoucí slzou jako jediným pohybem v prázdné místnosti, rukou plující po předmětech, vyšívanými pantoflíčky čekajícími na svou chvíli, hudbou ....TO lze. (26.01.2006)