Lesní jahody

Geniálna vizuálna kompozícia zachytávajúca geniálnu humanistickú výpoveď. Živé sny a výjavy tak reálne natočené, že vám ukážu celoživotnú cestu jedného starého človeka bez absolútne žiadnych príkras, ktorého napriek pracovným úspechom z minulosti trápi jeho chladná povaha. Pri jeho vidinách divák zažíva neopakovateľnú nostalgickú atmosféru čistoty domova a stratenej nádeje. Skutočné hodnoty a existenciálne otázky položené tak nevtieravým spôsobom, že vás paradoxne ohromia. Všedné konflikty spôsobené miernym cynizmom jednotlivcov sú tak reálne, akoby ich prežívate vy. Krásne krehká, režisérsky vyspelo spracovaná ľudská odysea plná prirovnaní a expresívnosti prekoná svojou skromnou a zároveň nadčasovou myšlienkou 99% všetkých filmov sveta. http://www.9em.sk/lesne-jahody-1957-jahodami-zivota/ (27.06.2013)

Film o jednom starém pánovi, který si jede pro uznání za svou práci? Vlastně road movie z roku 1957? V režii Ingmara Bergmana? S jeho surrealistickými obrazy, kterých není moc, ale stejně vás dostanou? Třeba hned na začátku? A že je to dobré? No, posuďte sami, protože ono to opravdu dobré je, až to člověka překvapí, jak moc dobré. (14.01.2015)

Podívala jsem se na další Bergmanovu klasiku, doposud jsem od něj viděla tuším tři filmy. V podstatě mě zaujaly všechny, a to včetně Lesních jahod. Ovšem jen jeden z nich mě dokázal uhranout, protože jsem se zrovna nacházela ve specifickém duševním rozpoložení. Na Bergmana se člověk asi nemůže dívat jen tak, ale musí na něj mít chuť. Netrvdila bych, že dnes jsem tu chuť neměla, ovšem na druhou stranu musím říct, že po zhlédnutí Lesních jahod nadšená nejsem. Líbil se mi Sjöström se vším všudy. Dokonale vystihl podstatu své postavy. Uznávám ho jako skvělého režiséra i herce. Bergman natočil film, který do jeho filmografie zapadne velice lehce. Dobře vylíčil pocity postavy, která tuší neodvratně se blížící smrt, tady nemám co vytknout. Je tu myšlenka a poselství, ale snímek jako takový kolem mě jen tak proplul. (08.04.2012)

Překrásný film, v němž černá a bíla nejsou jen dvě barvy a v němž se mísí německý expresionismus s italským neorealismem říznutým Kafkou a Davidem Lynchem (dobře, tady to asi trošku hapruje O:-). Skvostné herecké výkony a překrásná atmosféra, zajímavě vyprofilované postavy a plynulý proces prozření o skutečné podstatě povahy Isaka Bjroga. Škoda jen, že podobně jako u Sedmé pečeti, i zde mám silný problém s naladěním se na vnitřní logiku filmu, kterou čas od času prostě nejsem schopen prokouknout, pochopit, akceptovat... V tomto směru asi navždy zůstanu Bergmanovsky nekompatibilní... (15.01.2010)

Od svojho vzniku je film umením, ktoré využíva realitu k tomu aby vytvoril niečo fiktívne. V niektorých prípadoch fiktívnosť prevláda, v iných prípadoch prevláda realita. A v niektorých ojedinelých prípadoch - kedy je film ovplyvnení umeleckým štýlom - je film podkladom pre rozvoj toho umeleckého štýlu. Lesné jahody sú pokojnou road movie, ktorá je zároveň sondou do duše starého človeka. Aj keď ani to nie je úplne isté. Borg je profesor, ktorému sa sníval sen. Ako mnohé znepokojivé sny, ktoré sú obalené predzvesťou, aj tento silno zarezonuje v Borgovej osobnosti. Vydáva sa na cestu, spolu so ženou svojho syna, do akadémie, kde mu má byť udelená cena. Skôr ako cesta na akadémiu sa Lesné jahody stávajú akousi púťou spomienkami, v ktorých je predzvesť niečoho zlého (podobne ako pri sne).Táto predzvesť Borga dostihne, a podľa zvláštneho pocitu, ktorý máme po skončení spomienky, je to nepríjemné dostihnutie - tá krutá realita, ktorá sa dokáže podpísať na človekovi, bez rozdielu či ten človek sníva, alebo nie. Borg žije smutný, osamelý život. Nebolo to niečo čo by si vybral. Skrátka sa to stalo. Bergman pracuje s mnohými motívmi - v snovej sekvencií dokonca odkazuje vozom na samotného Sjostroma, ktorý stvárnil hlavnú úlohu profesora. Film nie je dramaticky vystupňovaní, ale aj napriek tomu má presné smerovanie. Film obsahuje tému lásky, smrti, hľadania a existencie Boha, a premárneného života - ktorá sa vo väčšej miere prejavila vo väčšine Bergmanových filmoch. Aj napriek ťažkej téme, je film natočený ľahko a sála z neho umiernenosť a pokoj. Čo je iste aj zásluhou hercov. Veľmi pekný film, ktorý je pripomienkou ničivej sily reality, ktorej každý z nás musí čeliť, a spomienkou detských čias, ktoré boli plné rybačiek a pojedania jahôd. (14.12.2011)