Chlast

"Druk" je pre mňa reálne jeden z tohtoročných filmov roka. Som rád, že Silvester priniesol ešte takéto silné filmové prekvapenie, lebo z tohto filmu som nebol schopný odtrhnúť oči. Mads Mikkelsen je podľa mňa vo svojom najlepšom filme po veľmi dlhej dobe a dáva do neho absolútne všetko. Dokonca je to film, ktorý sa stavia k myšlienke alkoholu skoro až absolútne racionálne. Všetko môže mať pozitívny aj negatívny efekt. Záleží od toho, čo s tým reálne urobíme. Je super sledovať Martina a jeho priateľov ako postupne nachádzajú stratené sebavedomie, energiu do života, radosť zo svojej práce a všetko začnú robiť s ohromnou dávkou chuti. A najlepšie na tom všetkom je, že aj študenti budú mať k nim úplne iný postoj a začnú sa reálne aj veci učiť. Dokonca je skvelé, že tu máme postavu študenta, kde mu učiteľ poradí, aby sa pred skúškou napil, nakoľko je z toho tak nervózny, že to všetko zabudne. Ale zrazu sa uvoľní a rovnako aj jeho myseľ a je schopný svoje myšlienky správne podať. Rovnako tu máme aj osobné drámy našich hlavných hrdinov, ktoré sú tiež veľmi silné. Martinov vzťah s manželkou je tu podľa mňa veľmi dobre zachytený a dokonca by som povedal, že v scénke, kde na ňu vybuchne bola jeho reakcia absolútne primeraná a fungovalo to skvele. Napriek väčšej dávke agresii, ktorá sa tu objavila. Nemyslím si, že film prekračuje zábrany, ktoré si stanovil a podľa mňa je to len dobre. Nie je to film, ktorý kritizuje alkoholizmus. "Druk" je filmom, ktorý ukazuje čo reálne môže priniesť alkohol pozitívne, no rovnako aj čo sa môže stať, keď to človek preženie. Je skvelé zažiť ten pocit, že všetko v hlave funguje a sme schopní pozitívne riešiť problémy a byť v pohode. No nemôžeme si na to príliš zvyknúť, lebo sa môžeme stať toho otrokom. A to už nie je dobré. Hodnotenie: A+ (01.01.2021)

Ve filmu opíjení roste z nudy, která nás obklopuje. Alkohol jí přebijí. Je úžasný společník, ale když nás zotročí, je po srandě. Postavy zde také pijí , když si uvědomí, jak je čas opotřebovává . Alkohol snižuje depresi z marné snahy být věčně mladý. Je to nekončící naplňování této touhy. Vinterberg nenabízí jiný recept na zahnání hrůzy ze stáří a nudy než alkohol. Zároveň mladí lidé, jimž už trochu mládí uteklo a dále mizí jsou opilí z existence. (26.12.2020)

║Rozpočet $-miliónov║Tržby USA ║Tržby Celosvetovo $3,403,041▐ Chúďatká učitelia, veru ťažký život pri tých žiakoch majú. Ako sa len pri nich uvoľniť aby tak netrpeli. Proste divočina spoza školských ľavíc ako sa patrí. Chlast je niekedy liek ako sa uvoľniť, len netreba do to skĺznuť na plno, potom je veru zle nedobre. Thomas Vinterberg sa vie niekedy dosť dobre obracať a tu celkom dobre sype, nuž len mi tu chýba niečo málo na vyše, čo by dostalo viac do kolien ako by si to v skutočnosti pítalo aby to bol klenot ako jeho topka Hon (Jagten) .... aspoň záver z baleťákom Madsom to poriadne nakopne roztočí! /80%/ (26.12.2020)

Ono tá teória s 0,5 promile s veľkou pravdepodobnosťou funguje, samozrejme aj vlastná skúsenosť. Problém je, že to časom málokto dodrží, tak ako sme svedkami aj pri sledovaní štvorice učiteľov v tomto filme. Mikkelsen tradične skvelý, rovnako aj partia okolo neho. Film Chlast je o tenkej deliacej čiare medzi jedným pohárikom na povzbudenie a alkoholikom, ktorý to jednoducho musí mať za každú cenu. Vinterberg  je skvelý režisér, ale osobne mi tu chýbal viac rozobratý rodinný život Mikkelsena, zopár ostrých stretov s manželkou by bodlo. Napriek tomu spokojnosť. 80%. (30.03.2022)

Někdy je alkohol příčinou i řešením všech problémů, abych parafrázoval Homera Simpsona. Vinterbergovi jde na ruku svěží a dobře napsaný scénář a především spolupráce s famózním Sturlou Brandthem Grøvlenem, který dokázal spojit realismus a kinetiku kamery do podoby, kdy člověk skutečně má pocit blízký intoxikaci. Ano, v něčem je to podobně jako Hon modelově vystavěné drama, u kterého cítíte, kam směřuje. Jenže Vinterbergovi se povedlo být bolavě osobní a civilní, něco, co mu zoufale nevyšlo ve zdechlé Komuně. Jeho postavy a jejich opilecký pohyb skutečností jsou zcela oproštěné od morality, v tom filmu je něco nebývale upřímného. Zatímco po Rodinné oslavě občas Vinterberg působil jako manýrista nebo apatický dělník stříbrného plátna, tady převažuje naléhavost a sarkastická energie. Jedná se o jednu z nejlepších dramatizací prázdnoty a pocitu bezcennosti, která přichází určitém věku. Zároveň Chlast brilantně vystihuje pomíjivé pocity euforie a momenty, kdy člověk nabyde pocitu, že vyzrál na život (aby se vzápětí zklamal). Je to film o bolavém hledání, destruktivním přátelství a taky o tom, že katarze nutně nemusí znamenat nalezení odpovědi, ale odevzdání se okamžiku. Mikkelsen tím závěrečným výstupem stvrzuje životní formu a pohybem opisuje něco, co moc dobře znám a ve filmu v téhle průzračné severské otevřenosti zas tak často nevídám. (08.10.2020)