Hodina vlků

Bergman je maestro budovania atmosféry a majster estetického cítenia, na absolútneho génia Svena Nykvista píšem ódy v každom komentári, ale čo mám robiť keď ten chlap je "kameramanský Boh"!?! Hodina Vlkov je vizuálno- filozoficko- alegoricko- metaforicko- mrazivý silný zážitok. Berganove filmové rozjazdy sú síce dlhšie a možno menej záživné, ale druhá polovica je tak fenomenálna a "doritinakopávajúca" že plný počet je namieste! (03.12.2007)

Tenhle Bergmanův netradiční výlet do žánru hororu na mě působil dost rozporuplně - na jedné straně výborný vizuál i originálně natahovaná statičnost scén, mrazivá atmsoféra "hodiny vlků" (sáhodlouhé odpočítávání bylo nervydrásající) a především "rodinné idylky při chytání ryb" a výborná dvojice v hlavní roli (Ullmannová je výborná zvláště ve scénách, kdy se ona sama ještě posledními silami drží reality a snaží se na ni manžela zpět napojit) na straně druhé až iritující nečitelnost především v závěrečné fantasmagorii, která navíc působí přepjatě a jaksi anachronicky klišovitě, do níž dokonce pronikají předchozí neustále opakované prvky Bergmanových děl, což mě zase jen utvrdilo v tom, že sleduju jen jeho další komorní drama, akorát "převléknuté" do pečlivě maskujícího obleku. Zatímco ostatní filmy se nějak drží života, jeho etických otázek a východisek, zde jsem se setkal spíše s intelektuální nabubřelostí, jenž je od života na míle vzdálena a spíše staví na vyumělkovaném konstruktu. Takovéto filmy mi nikdy nebudou blízké i kdyby je natočil sebevětší mistr. (29.03.2010)

Toľko trpezlivosti pri čakaní na tú správnu frekvenciu, aby som sa mohol naladiť podľa filmu, som už dávno nevynaložil. Je to vôbec možné?! Nech sa chcem akokoľvek pridať k pozitívnym hodnoteniam, jednoducho by som len klamal sám seba. Počas sledovania ma po hodine zaujala len päťminútová scéna, no za to sa jednoducho viac percent dať nedá. Uspávajúca, statická kamera, napätie na hranici príbehov psa Scooby-Doo, aj to len vďaka kvalitnej hudbe. Nelogické, skákajúce scény, prechádzajúce z nevysvetlenej mysterióznosti (kto bol chlapec pri jazere, pani v bielom, hlasy smejúce sa pri incestnej, absolútne sa nehodiacej k filmu scéne?), až po zle spísanú drámu. Monotónnosť dialógov ma trýznila. Takže moje prvé stretnutie s Bergmanom dopadlo dosť mizerne. 40%. (13.09.2007)

Ingmar Bergman a horor? A prečo nie. Hodina vlkov je čas od polnoci do úsvitu, kedy sa rodí najviac detí, zomiera najviac ľudí a ožívajú nočné mory. Pravdaže, tí z vás, ktorí ste videli jeho ďalšie filmy, klasickú SIEDMU PEČAŤ napríklad, asi tušíte, že riedky dej bude obsahovať zárodky filozofie a veľa scén, o ktorých neviete, čo si o nich máte intelektuálsky myslieť. Na strane druhej, HODINA VLKOV snáď ešte stále, hoci z posledných síl, napĺňa charakteristiku hororového žánru. Či už to budete brať ako príbeh o upíroch, ibaže títo z umelcov vysávajú niečo iné ako krv alebo ako synonymum kritiky umenia, zostane vám hypnoticky pochmúrna atmosféra, opantávajúca vidiecka výprava, uhrančivá kamera a zaujímavé herecké výkony robustného Maxa von Sydowa a krásnej Liv Ullmanovej. (15.09.2007)

Maliar, trpiaci krízou, nespavosťou a depresiou vidí démonov, ktorí sa stávajú skutočnejšími ako život dvojice na neobývanom ostrove. Empatická manželka sa tak vcíti (a prostredníctvom denníku včíta) do mužových predstáv, až sama začne prežívať obdobné halucinácie. S citom pre vykreslenie duševných pochodov hrdinu, ktoré svojou nevyspytateľnosťou spôsobujú des i u diváka, vytvoril Bergman dielo najsilnejšie v nemých scénach - kde režisér necháva prehovárať iba obrazy. (17.12.2004)