Místnost sebevrahů. Hater

Názov "Sala samobójców" je v tomto prípade absolútne neopodstatnený, keďže film neodkazuje absolútne v ničom na pôvodný Komasov film Sala samobójców spred 9 rokov. Ale odhliadnuc do toho ma heker-hejter celkom bavil - bola to zaujímavá reflexia súčasných trendov v (anti)reklame a (anti)kampani, ktorá je pomaly ale isto bežným prostriedkom v konkurenčnom boji, hoci absolútne mimo akejkoľvek fair-play. Akurát mi bolo ľúto, že to bolo miestami až príliš prehnané a nechce sa mi veriť, že by to bolo až tak jednoduché toto všetko uskutočniť, tak ľahko ako to tu bolo odprezentované. Nič to však nemení na skutočnosti, že film stál za to, a určite je to lepšie ako Komasov počin spred 9 rokov s rovnakým názvom. (02.08.2020)

Jestli se Komasa po tomhle nedostane do Hollywoodu, tak už nevím. Jako vstupenka by to totiž mohlo fungovat dokonale, i když v charakterové drobnokresbě chudáka lačnícího po uznání je to slabší než American Crime Story o Versacem, a v mapování navrtávání vzteku mas na sociálních sítích zase méně pronikavé a realistické než třeba Brexit. Je to vlastně ve všem "obvi", ale fakt to stačí! (07.09.2020)

Asi bych se o polskou kinematografii měla zajímat víc, protože tento film, kde nebyla snad ani jedna sympatická postava, mě absolutně uhranul a od první minuti jsem byla připoutaná k obrazovce. Opravdu neuvěřitelně mrazivá podívaná. Češi by se měli u sousedů ze severu učit, jak točit opravdu dobré filmy. (09.01.2021)

Nerozumiem, čím to je ale v poslednej dobe mám naozaj šťastie na filmy, ktoré sú a rozvíjajú sa úplne iným smerom, ako som očakával. (Možno to v tomto prípade bude tým najdebilnejším popisom, aký som za dlhú dobu videl a pod ktorým som si predstavoval čosi úplne iné). Miestnosť samovrahov. Hater (ach ten názov) je snáď jedným z najlepších filmov stvárňujúcich sociopatickú myseľ (mladého) človeka. Podobne dobre sa podarilo stvárniť a obsadiť Todovi Phillipsovu Jokera Phoenixom. Musialowski je totižto bravúrnym objavom a zrovnania k fantastickému a omnoho skúsenejšiemu Phoenixovi sa vôbec nebojím. Pod režisérskou taktovkou Jana Komasy (Corpus Christi) je zrejme radosť hrať, nakoľko môžeme hovoriť hneď o niekoľkých úžasných výkonoch. Komasa je vychádzajúca režisérska osobnosť Polskej kinematografie, avšak dovolím si tvrdiť že svetového formátu. Ak bol Corpus Christi príliš lokálnym filmom a nemal ambíciu byť aj komerčne úspešným vo zvyšku sveta, Miestnosť samovrahov. Hejter je už úplne iný príbeh. Problematika polarizácie spoločnosti na pravicu a lavicu, konzervatívcov a liberálov, nazi-extrémistov a ultraliberálov a problematika dezinformácii na sociálnych médiách a nasledovný vplyv na spoločnosť ako takú, či chorú myseľ istých typov osobností sú skrátka natoľko celosvetovo aktuálne a zaujímavé, že film má (alebo mal) rozhodne ambíciu byť úspešný aj v zahraničí. Komasa ponúka pohľad do tohoto sveta skrz oči hlavnej postavy, ktorá je zároveň pozorovateľom a sprostredkovateľom rôznych protichodných názorov a napokon i hýbateľom deja. Komasa sa opäť ponoril do hĺbky mysle človeka a jeho postavy sú plnohodnotnými živými postavami a nie oba figúrkami na šachovnici šikovného rozprávača. Poliaci vládnu kinematografii strednej i východnej Európy a zrejme ich ešte dlho nikto nedobehne. Neostáva iné než tešiť sa na ďalší Poľský film ktorý mi príde pod ruku. (P.S. - to že som film takéhoto rázu spoznal vďaka Netflixu ma veľmi príjemne prekvapilo) (25.03.2021)

Film, který ve vás vyvolá jen zhnusení nad totálně nechutnym hlavním hrdinou, který si postupně omotává všechny ostatní postavy kolem sebe až do šíleného finále. Maciej Musialowski to zahrál takovým způsobem, že vám z toho leze mráz po zádech. Film, který nemá kladného hrdinu. Jen záporné a všichni se chovají slizce. Patologický thriller o možnostech současné digi doby, ze kterého vám dobře nebude. 80% (12.03.2021)