Anatomie vraždy

Další z řady klasických a především skvělých hollywoodských soudních dramat. Tyhle filmy si jsou v základu vždycky tolik podobné, že pokud vás baví jeden, bude vás nejspíš bavit i každý další. James Stewart navíc vždycky filmu dodá ten svůj poklidný šarm, čímž si minimálně diváckou porotu získá na svojí stranu ještě před započetím samotného soudního líčení. Jako nenápadné, avšak značné plus se navíc jeví to, že těch 160 min uteklo tak, že jsem měl pocit, jako bych koukal na běžný 2 hodinový film. 8/10 (26.11.2014)

Kdesi raz dávno som napísal: "a na filmy Otta Premingera nikdo sa už nepamätá". Nielen preto som veľmi rád, keď si nejaké médium alebo festival spomenie na vynikajúce filmy tohoto tvorcu, charakteristické premyslenou stavbou, zaujímavým príbehom, výbornými hereckými výkonmi a suverénnou réžiou. Dnes už sa také filmy netočia. Strhujúci príbeh obhajoby pomsteného znásilnenia vyniká predovšetkým výkonom Jamesa Stewarta v úlohe obhajcu, George. C. Scotta v úlohe prokurátora, zaujímavými odbočkami odľahčujucími inak zaujímavý dej zo súdnej siene (predvolanie psa ako svedka obhajoby, narážky na alkoholizmus obhajcovho pomocníka) a interesantným záverom. Celkove ide o dielo, ktoré je rovnako dobre pozerateľné dnes ako v dobe vzniku. (02.08.2004)

Súdna dráma o triedu slabšia ako Witness for the Prosecution od Wildera. Jednak mi vadilo spracovanie, ktoré je príliš zdĺhavé a venuje sa kope zbytočností, ktoré by sa dali kľudne vystrihnúť a tempu filmu by to výrazne prospelo. Tých 160 minút rozhodne neraz pocítite. Naviac mi vôbec nesadol obvinený, ktorý neprejavuje žiadnu ľútosť nad tým, že zo žiarlivosti zabil chlapa za to, že znásilnil jeho ženu, ktorá rada koketuje s každým naokolo a pár dní po znásilnení nevyzerá, že by ju to nejak trápilo. No vrah Ben Gazzara sa snaží svoj čin ospravedlniť dočasnou stratou súdnosti, či čo to bolo. Od začiatku mi vôbec nesedel a otvorený záver naznačuje, že to bol skôr zmrd. Prípad je proste až príliš jednoduchý na tak obsiahlu stopáž. Zachraňuje to len charizmaticky a občas vtipne hláškujúci obhajca James Stewart a jeho alkoholický parťák Arthur O'Connell. Výsledkom je film na jedno pozretie. 6/10. (04.03.2020)

Soudní dramata jsou perfektní subžánr a já se nemohu zbavit pocitu, že ta stará, černobílá jsou nepřekonatelná. Anatomie vraždy je neskutečně dlouhý snímek, ovšem navzdory tomu mi utíkal velmi rychle, zejména pak ve fázi, kdy se děj přesunul do soudní síně, v níž se to rázem hemží perfektními hereckými výkony a ohromujícími dialogy. Pak divák může odpustit i ten poněkud pomalejší rozjezd, který však nebyl nijak přehnaně dlouhý. Na snímku mě fascinovalo, že sám jako divák jsem nevěděl, na čí straně je pravda a zda ta zdánlivě kladná strana neklame soud i svého obhájce. Obrovská škoda pak je, že se tomuto dramatu nedočkalo nějaké překvapivé pointy, jež by diváka naprosto odrovnala. Já v ni doufal. (12.06.2012)

Nejednoznačná súdna dráma, pri ktorej je divák v role zmätenej poroty. Postavy sú skazené a prefíkané ako v noirovke (vrátane Jamesa Stewarta v možno jeho najslizkejšej role - hoci postavu hrá ako sympaťáka, ako je to u neho bežné) a čo sa v skutočnosti stalo je nejasné. Celá tá cynická atmosféra zľahčujúca vraždu i znásilnenie je ešte viac uvoľnená jazzovým soundtrackom Duka Ellingtona. Veľmi zmiešané pocity ale ako náhľad do dobovej morálky je Anatomy of the Murder určite podnetný film. (16.04.2023)