Anatomie vraždy

Jedná sa o slušnú kriminálku s príchuťou starého dobrého noir. Akoby to bol prequel Dvanástych rozhnevaných mužov ktorý ako porota dostávajú nespočetné množstvo informácií o trestnom čine. Kamera a soundtrack vystihujú presne to obdobie 50tych rokov. Za absolútny vrchol tejto snímky považujem herecký výkon Jamesa Stewarta. Jeho charakter a dlhé monotónne dialógy ma nenudili ani sekundu. Hneď na začiatku mi prišiel sympatický a obľúbil som si ho. Síce to pokladám za zdarilé dielo no prílišné nafúknuté nerealistické a hlavne nelogické súperenie troch právnikov v súdnom procese proste aj na ten rok vôbec nefungovali. Tak to na súde nefunguje teraz a nefungovalo nikdy. Keby to malo troška vážnejší a temnejší tón ako napríklad už v spomínaných rozhnevaných mužoch hodnotenie by išlo určite nahor lebo je to dobrý film skvele spracovaný iba tá nereálnosť ma hlavne pri konci doslova frustrovala. Byť v porote určite by som hlasoval naopak ako porota. Lebo hoci ukázali proti vrahovi vážne motívy .. vinný bol aj tak. (23.12.2013)

Nejednoznačná súdna dráma, pri ktorej je divák v role zmätenej poroty. Postavy sú skazené a prefíkané ako v noirovke (vrátane Jamesa Stewarta v možno jeho najslizkejšej role - hoci postavu hrá ako sympaťáka, ako je to u neho bežné) a čo sa v skutočnosti stalo je nejasné. Celá tá cynická atmosféra zľahčujúca vraždu i znásilnenie je ešte viac uvoľnená jazzovým soundtrackom Duka Ellingtona. Veľmi zmiešané pocity ale ako náhľad do dobovej morálky je Anatomy of the Murder určite podnetný film. (16.04.2023)

Strhujuca sudna drama s perfektnymi postavami, dokonalymi hercami (vsetkymi do jedneho), silnym pribehom a prekvapivo aj slusnou davkou humoru. Takisto potesilo, ze najma v uvode si Preminger aspon vizualne pripomenul svoje noirove pecky. Kameramansky takisto vynikakuce (paradna praca s jednotlivymi planmi). Tie dve a tristvrte hodiny ubehli ako voda. Jedine, co tam chybalo k uplnej dokonalosti bol nejaky prekvapivy zvrat (a nemyslim megatwist ako v Svedkovi obzaloby alebo Prvotnom strachu). Stacilo by mozno potvrdenie niektorych obvineni, ktore mohli a nemuseli byt pravdive. 9/10 (29.04.2020)

Jeden z nejchytřeji a nejprecizněji vymyšlených filmů, co jsem kdy viděl (o to více zaráží, že Preminger se nedočkal ani mizerné nominace na Oscara a nikdo si tohoto opomenutí nevšímá a vedle Kubricka a Hitchcocka ho neřadí). Navíc se - což shledávám takřka neuvěřitelným - nebere vůbec vážně a od začátku do konce si s vámi pohrává jako obhájce a prokurátor s porotcem. Ostatně, vy sám porotcem jste a nedozvíte se nic víc, než oni samotní. Do toho všeho, dovolit si hovořit v '59 o spermatu, mužské erekci a ženských bombarďácích, zaslouží obdiv. Ten film za 50 let nezestárnul ani o minutu své zdánlivě přeexponované délky. (A má skvostný kinoplakát) (znalí historie si užijí v lahůdkové roli soudce Josepha Welche, prvního muže, který se dokázal na vládní úrovni vzepřít hysterii kolem proti McCarthyho honu na čarodějnice) (06.07.2010)

Kdesi raz dávno som napísal: "a na filmy Otta Premingera nikdo sa už nepamätá". Nielen preto som veľmi rád, keď si nejaké médium alebo festival spomenie na vynikajúce filmy tohoto tvorcu, charakteristické premyslenou stavbou, zaujímavým príbehom, výbornými hereckými výkonmi a suverénnou réžiou. Dnes už sa také filmy netočia. Strhujúci príbeh obhajoby pomsteného znásilnenia vyniká predovšetkým výkonom Jamesa Stewarta v úlohe obhajcu, George. C. Scotta v úlohe prokurátora, zaujímavými odbočkami odľahčujucími inak zaujímavý dej zo súdnej siene (predvolanie psa ako svedka obhajoby, narážky na alkoholizmus obhajcovho pomocníka) a interesantným záverom. Celkove ide o dielo, ktoré je rovnako dobre pozerateľné dnes ako v dobe vzniku. (02.08.2004)