Malý Buddha

Bertolucci je jiný level. Jeho epické počiny nesedí každému, ale mě ohromit dokáže. Tady se mu to podařilo polovičatě. Nevadí mi jeho rozmáchlost ani pomalé tempo, buddhažel se mi líbila jen rovina "historická", která je snově podmanivá. Keanu byl dobrou volbou. V linii současné mi prapodivně nesedělo obsazení Isaaka, ani malé Fondové, ani toho dítěte... A navrch mi celkový zážitek výrazně kazil mizerně nazvučený dabing a vůbec nepochopitelně mizerný dabing. Disciplína, v níž Češi, obzvláště u velkých filmů, vynikali, takže nechápu, kdo tohle takto zmastil.. Ale uznávám, je samozřejmě moje chyba, že jsem skočila po nejpohodlenější verzi. Výprava, hudba, řada pasáží je překrásná, příliš často mě však vyrušovaly vstupy ze současnosti. Osobně mám v oblibě jiný počin, Kundun (1997), který snad můžu doporučit všem mladým Neználkům. (30.09.2020)

,,ČO JE TO MEDITOVAŤ?" ,,TO ZNAMENÁ MLČAŤ, UVOĽNIŤ SA OD VŠETKÉHO, ČO JE OKOLO TEBA A MAŤ DUŠU SLOBODNÚ AKO VTÁK. POTOM MÔŽE ČLOVEK VIDIEŤ SVOJE MYŠLIENKY AKOBY TO BOLI LETIACE OBLAKY." __ ,,Malého Budhu" vysielaného u nás niekoľko krát STV, zväčša okolo Vianoc v čase milénia, som si pozrel až ako spomienku na zosnulého Bernarda Bertolucciho. Rozporuplné reakcie a výčitky smerujú na povrchnosť a komerčný ráz filmu odzrkadľujúci sa v strete západnej a východnej kultúry, s čím nesúhlasím, pretože budhizmus tu slúži skôr ako kulisa veľkého rozprávania pôsobiaca na diváka viditeľnou skúsenosťou schopného režiséra, uhrančivým vizuálnym štýlom, kamerovými filtrami a nemenej dôležitou fascinujúcou hudobnou zložkou Rjúičiho Sakamota, pre mňa ešte pôsobivejšou než v oscarovom ,,Poslednom cisárovi." Dokonca aj s výkonom Keanu Reevesa som bol spokojný, pretože ozaj neviem, ako inak zahrať Budhu na pomerne oklieštenom priestore. Azda by posledná štvrťhodinka mohla byť podaná vo svižnejšej skratke, ale záverečná scéna s lámovým popolom bola pôsobivým ukončením filmu, predsa len s mierne nedotiahnutým filozofickým posolstvom. (3339. hodnotenie, 98. komentár k filmu) (30.11.2018)

Krásný výpravný film s obrovským přesahem. Bertoluci se snaží příblížit svět tibetského budhismu a vlastně magii asie jako takovou a povedlo se. Film ve velikém střihu, bořící stereotypy v euroatlantském myšlení. Film se krásně sluduje, člověk se těší na každý další záběr, aby se dozvěděl kam se příběh posune. V diváku roste a roste pocit souznění a pochopení, zasvěcení do myšlení lidí tak odlišných než je on a přitom stejných. Film připomíná spíše lyrickou báseň v poklidném tempu. (31.07.2003)

Pre mňa zbytočne zdlhavé a ako odporcu všetkých náboženských odvetví na tejto planéte príliš patetické a neuveriteľné.....ale Bertolucci vedel, čo točí a pre koho, tak sa do toho radšej nebudem vŕtať a tých, ktorí sú jeho poetikou a neuchopiteľnosťou nadšení, nechám na pokoji.....nech aj oni nechajú na pokoji mňa. Mám DVD, napriek tomu si film už nikdy znova nepozriem. (09.12.2009)

Princ Siddhárta bol dosť možné najväčšou osobnosťou v dejinách ľudstva a Bertoluccimu sa podaril neuveriteľný kúsok, keď jeho život dokázal spodobniť na filmové plátno a pritom nevynechal nič z tej mystiky a éteričnosti podstaty jeho osobnosti. Človek, ktorý sa dobrovoľne vzdá blahobytu, moci a rozkoše sálajúcej z krásnych žien svojho dvora, človek, ktorý sa nečakane a nekompromisne rozhodne konať proti všetkým konvenciám svojho postavenia, taký človek si zasluhuje môj rešpekt. Dokonca aj druhá, menej zaujímavá línia filmu má svoje čaro, a to tiež vďaka tomu, ako ju Bertolucci umne a nevtieravo spája s tou prvou. Pre mňa jeden z najväčších zážitkov na plátne, vrátil som sa do čias Hanumana, Višnu a Buddhu, hrdinov môjho detstva, z ktorých jeden prerástol až do dospelosti. Ďakujem, Bernardo. (12.01.2014)