Minari

"Minari" budem hodnotiť ako fantastický úvod filmového roka 2021. Skvelý, silný, dobre napísaný film, ktorý podľa mňa stojí za to vidieť. Čo ma najviac teší na filme je to, že má niekoľko rôznych dejových línií, ktoré sa ale navzájom nerušia a vytvárajú dokopy vynikajúci príbeh. Sledujeme vzťah medzi rodičmi, vzťah medzi malým Davidom a jeho babkou. Rovnako vnímame situáciu, v ktorej sa ako rodina ocitli a ako to na nich vplýva. A je tu niekoľko veľmi dobrých momentiek, ktoré sú podané veľmi inteligentnými dialógmi, ktoré ale nepôsobia, ako keby ich napísal nejaký inteligentný scenárista. Ideálny príklad je pre mňa scénka s hadom, po ktorom začne David hádzať kamene, aby ho odplašil. Ale babka mu povie, aby to nerobil, lebo sa môže schovať. A niečo čo je schované je nebezpečnejšie ako niečo čo vidíš. To je veľmi inteligentné. Rovnako skvelý je dialóg medzi rodičmi, keď si uvedomujú, že si sľúbili, že jeden toho druhého zachránia a pritom sa im vzťah rozpadá priamo pred očami. Všetky postavy sú pochopiteľné. Každý z nich má svoje dôvody konať tak ako koná. A v záverečnej momentke som pocítil veľkú dávku nádeje. Napriek všetkému zlému čo sa udialo veci môžu nakoniec dopadnúť dobre. A to je asi aj odkaz, ktorý si z filmu môžeme vziať. Rovnako skvelá je scénka, keď David hovorí babičke, že nechce ísť do neba a nechce umrieť. A veci čo sa udejú nasledujúce ráno pôsobia ako keby skutočne niečo urobila, čím svojho vnuka ochránila. Jediná scénka, ktorá mi prišla trošku zbytočná je časť, kde je David u svojho kamaráta z kostola. Hoci to má tiež celkom dobrý prínos, tam som mal pocit, že sa môj záujem asi najviac vytratil. Ale ak je to najväčší problém s filmom, nemám sa moc čo sťažovať. Skvelá práca Lee Isaac Chung. Takto si predstavujem skvelý film so silným príbehom. Hodnotenie: A (03.01.2021)

Na jednej strane to je celkom pekný príbeh jednej kórejskej rodinky žijúcej v amerike, ktorý aj napriek pomalému tempu príliš nenudí. Na druhej strane je to proste až príliš obyčajné jak milión iných kdejakých televíznych filmov, takže na ňom nevidím nič výnimočné. Oscarová nominácia dáva zmysel jedine vzhľadom na úbohú konkurenciu aká minulý rok vznikla. Neľutujem, že som to videl, ale znova si to určite nepustím. 6/10. (17.03.2021)

Hodně průměrné drama o americkém snu po korejsku. Minari má vcelku slušný retro vizuál, ale na druhou stranu naprosto nezáživný příběh, který nemá vlastně ani skoro žádný vývoj postav. Prostě se nějak začne a najednou se skončí. Nominace na ceny akademie jsem nepochopil. Opravdu průměrné drama o ničem se sympatickými herci z Jížní Koreje. Má slušnou atmosféru, ale bohužel myšlenku žádnou. Takže Minari určitě nebyl můj šálek kávy. 5/10. (30.04.2021)

Kedysi som na festivale videl jeden z Lee Isaac Chungových filmov a viem, že som z neho mal fajn pocit, hoci si už nedokážem presne rozpomenúť, o čom bol. Minari vo mne prebúdzalo veľmi dlhú dobu smútok. Je to film o hľadaní šťastia ale zároveň je to snaha o komplexnejšie zobrazenie stretu dvoch protipólov. A je jedno či je to protipól kultúrny, generačný alebo náboženský. Zároveň je to najväčšia slabina filmu. Nemá totiž ujasnený jeden motív. Tým, že as venuje veľa veciam, stále sa na obraze niečo deje a občas tomu chýba taký ten ľudský moment. na odľahčenie. V minimálnej miere ho dodávajú do filmu len podivnosti typu babička, alebo nábožensky založený sused. Vo finále je to ale príjemný film. Taký v ktorom sa odráža aspekt ľudskosti, snahy niečo dosiahnuť a strety názorov, ktoré sa usilujú v rámci rôznorodých životných podmienok spolu koexistovať a hľadať si k sebe cestu. Práve to, a tiež mierne koketovanie s nadprirodzenom, ktoré som si tam ja osobne našiel, hoci si myslím, že je tam veľmi umne skryté, dodávajú filmu na konci určitý pocit zadosťučinenia. Will Patton v prazvláštnej kreácií a Steven Yeun si hrá svoj štandard. Myslím si, že toto je jeden z tých filmov, kde si každý nájde aspoň niečo. (04.01.2021)

Během prvních minut projekce jsem přemýšlela, jestli se opravdu budu dvě hodiny dívat na den za dnem plynoucí, relativně poklidný život přistěhovalecké rodiny. S příjezdem babičky se situace naštěstí mírně zlepší, protože můžeme sledovat postupný vývoj vztahu mezi stárnoucí ženou a jejím malým vnukem. Feel-good záležitost s trochou retro atmosféry, nic víc, nic míň. Na jedno zhlédnutí ale příjemná podívaná. A Pattonova souseda bych úplně vyškrtla ze scénáře. (12.05.2021)