Ztracené dívky

True-based film o nevyriešenom prípade zmiznutých dievčat v produkcii Netflixu sa začína nádejne. Jednotlivé časti príbehu (zahrnujúce aj problémy v rodine M. Gilbertovej) sú pred divákom odhalené postupne, zvolené prostredie pasuje pre príbeh a ani herecké výkony nie sú zlé (ale akoby boli čiastočne brzdené). V druhej polovici sa však stalo niečo. Celý film stagnuje, postupuje sa ešte pomalšie a ani herecké výkony zaostávajú za očakávaním. Záverečné emocionálne vyvrcholenie je na solídnej úrovni a ani objavenie sa skutočnej Mari Gilbert v krátokom videu nepôsobí tak, ako by mal. Z režisérskeho debutu Liz Garbus tak mám zmiešané pocity. Osobné hodnotenie: 66% (**) (16.03.2020)

Mohla to být dobrá detektivka. Bohužel, máme tady sociální rodinné drama v hlavní roli s velmi vyžilou matkou, která, spolu se svýma děckama a nějakým ženským spolkem, dostala ve filmu k dispozici tak 70% stopáže. Každý okamžik, kdy byla na obrazovce a něco tam s někým cholericko hystericky plácala, mi lezl na nervy. Bylo třeba hodně přetáčet. Nepotěší ani experimentální kamera a chaotický střih. (16%) (16.03.2020)

Na Spotify som sa náhodou zamilovala do pesničky "Lost Girl" od Lucindy Williams, a preto som sa pozrela aj na film, ku ktorému patrí. Silný príbeh malých ľudí, ktorí nemajú peniaze, vplyvných priateľov, a teda ani moc niečo ovplyvniť. Unavení každodennou nemohúcnosťou sa aspoň raz pokúsia niečo dotiahnuť do konca. Ale skutočný život nie je iba jeden silný príbeh s jednoznačným koncom. Skutočný život je nepreberné množstvo malých príbehov. Na niektoré z nich sme pyšní do konca života, na iné chceme zabudnúť hneď druhý deň. Raz môže prísť deň, keď nie je inej možnosti, ako "povyťahovať kostlivcov zo skrine" a možno ich aj ukázať na televíznu kameru, len kvôli spravedlnosti pre svojich blízkych. (22.05.2020)

Film o kričiacej žene a neschopnej polícii. Autori sa nepokúšajú ani predostrieť možnosť, kto mohol byť páchateľom, ani sa nijako výnimočne nevenuje vyšetrovaniu či pochybeniam, ktoré polícia spravila, iba sledujú príbeh jednej matky ktorej umrela dcéra a tá je pochopiteľne nespokojná s prácou polície. Najmä v závere dokumentu, keď je objavené telo obete v značnom štádiu rozkladu a pitvou nie je dokázaná prítomnosť drog sa natíska otázka ako dlho ostanú stopy drog v ľudskom organizme a v rozloženom tkanive. Ich stopy možno nájsť 90 dní vo vlasoch živého človeka, ako je to pri mŕtvom tele by asi bolo otázkou pre súdneho lekára. Je smutné, že vrah 10 až 16 dievčat a mladých žien ostal nevystopovaný, no pre každého rodiča je jeho dieťa svätcom a množstvo matiek si myslí, že ich dcéry sa živia poctivou prácou ale skutočnosť je iná. Pomerne nič nehovoriaci film, ktorý by ako dokument vyzeral možno lepšie. (13.03.2020)

V první řadě je úděsné, že se něco takového stalo, a s takovým výsledkem... Film popisuje jeden případ, jenž se propojí s těmi ostatními. Je to celkem napínavé, ale nemá to jinak žádnou zvláštní dynamiku. Gabriela Byrna jsem dlouho nikde neviděl a působil nesmírně unaveně a unyle, asi tak mohl vypadat detektiv, kterého měl představovat a se svižností, s níž v onom případu postupoval. Průměrný film. (23.12.2020)