Štamgast

Tak takhle má vypadat Chinaski - vypitá smardlavá troska, z níž však prosakuje hodně svérázná důstojnost, zásadovost, inteligence a především charisma. Rourke v téhle roli neskutečně zaválel. Bombastické dialogy, černý humor a perfektní atmosféra nenáviděné a milované ulice a každodenního dobrovolného živoření. (17.02.2013)

"Hey, drinks to all my friends! Nemám peníze. Nemám práci. Nemám zaplacený nájem. Hej, jsem zase v normálu. Hej, 4 whisky. Jak vysvětlíte svou současnou nezaměstnanost? Hej, každý nedostane práci. Koníčky žádné, víra žádná, vzdělání žádné. Dokonce tam, kde se vás ptali na pohlaví, jste vyplnil žádné. Dřinu - žádnou. Jo, můžete to připsat. Tak jak si dopadl s prací? No, ztvrdl mi z ní. A ztvrdlýho mě nechtěli využít." (23.06.2009)

Imitaci svého (především hlasového) projevu v podání M.Rourka si původně Mistr nemohl vynachválit, později už byl zdrženlivější. K F.Dunawayové měl výhrady od počátku, zdála se mu příliš krásná (a štvala ho scéna, kde herečka předvádí nohy). Sám pak mlčenlivě poseděl ve scéně, kdy se Hank s Wandou seznamuje, a nakonec se filmařům vysmál v románu Hollywood- zábavné satiře o natáčení průměrného filmu. (20.09.2011)

„Nenávisť. To je jediné, čo pretrvá.“ Bukowski vedel dobre písať. To, o čom písal, nebol tak úplne môj štýl, ale veľmi sa mi páčilo, aký dokázal byť stručný, priamy a jasný. Nemám ktovieako v láske spisovateľov, ktorí píšu 300 a viac stranové romány a aj tak to stojí za hovno a nič nepovedia, lebo nemajú čo, alebo to nevedia. Oveľa radšej si prečítam krátku, ale dobrú poviedku. V tomto smere písal Bukowski podobne, ako Hemingway. Žiadne zbytočné slová, ani rušivé vedľajšie dejové línie, ktoré nikam nevedú. To sa mi na ňom páčilo. Bolo to ale nielen to prvé, ale zároveň aj to posledné, čím ma pozitívne zaujal. Inak šlo o strašného, nechutného človeka (viď. hororový dokument Bukowski: Born into This z roku 2003). A taký je aj Štamgast. Je v ňom odporné všetko. Ženy, jedlo, sex, aj alkohol. Je zaujímavé, že Bukowskému (ktorý k filmu napísal nič moc scenár) sa tento film resp. Mickey Rourke nikdy príliš nepáčil. Rourke je pritom podobný stratenec, akým bol Bukowski. Mal ťažké detstvo a to z neho urobilo komplikovaného muža, ktorý zničil život všetkým, ktorí ho milovali, vrátane seba. Rourke nie je síce až taký stratenec, ako Bukowski a ja ho mám rád. Napriek tomu sa Bukowskému nepozdával. Nakoniec je ale Mickey jedným z mála plusov tohto temného, zlého, škaredého filmu. A už ani on nie je žiadny zázrak. Miestami mi bolo až trápne pozerať sa na to, čo stvára ako Bukowského alterego Henry „Hank“ Chinaski. Matt Dillon, stokrát nenápadnejší herec, bol v o 18 rokov mladšom Faktóte oveľa lepší, než Mickey Rourke, ktorý sa síce veľmi snaží, ale podľa mňa je až príliš vidno, že to všetko len “hrá“, predstiera. Potešil ma výber štamgastov, agresívny barman (Frank Stallone!), pár WTF scén a expertka na pošahané úlohy Alice Krige (Sleepwalkers, Star Trek: Prvý kontakt, Solomon Kane, Silent Hill) s Faye Dunaway. Inak ale dosť hrozný film. Nie som si istý, čo tým chcel producent Menahem Golan dosiahnuť; jeho polom pôsobnosti boli skôr snaživé béčka s Van Dammeom, Stalloneom a spol. (25.08.2017)

"Aké je to na druhej strane?" - "Pokiaľ je čo piť, na strane nezáleží." Rourke predviedol nový stupeň šialenstva (ožralstva) a hraje si svoj koncert. Na počudovanie Chinaski je tu vykreslený skôr ako stratený egocentrický imbecil, než ako charizmatický šovinista nenávidiaci sám seba ešte viac než druhých. Jeho písanie ide úplne stranou a divím sa, že také neskoršie Faktótum bolo omnoho výstižnejšie než tento film, na ktorý dohliadal sám Bukowski. No bez prihliadnutia na túto skutočnosť ide o skvelý náhľad do života alkoholika, ktorý pláve životom a luxus je pre neho klietkou. Čo by to bol za život bez šialenstva. (28.06.2016)