Nikam zvlášt

Atmosféra filmu zodpovedá téme, ktorú rieši. Veľmi dobre spracované a perfektný James Norton. Tú bezmocnosť, lásku a snahu zabezpečiť budúcnosť synovi veľmi dobre zahral a malý tiež. Nakoniec padla aj slza, ale z filmu som mala nakoniec dobrý pocit. Riešiť takýto problém by asi nechcel žiadny milujúci rodič. (22.02.2023)

Veľmi pekný príbeh, pritom o ničom peknom nemôže byť ani reči. Ale to puto bolo stvárnené excelentne. Herecky z oboch strán hlavných postáv absolútne uveriteľný vzťah otca a syna. Príbeh, ktorý sa dotkne, pritom netlačí na potoky sĺz, brilantná dojímavosť, ktorá neťahá diváka ku dnu. A hoci film smeruje k nevyhnutnému negatívnemu finále, v podstate sa podarilo zanechať aspoň pre jednu postavu optimistický dojem, ktorý tú trpkosť otupuje. (11.06.2024)

Tak "Nowhere Special" je ukážkový príklad drámy, ako sa majú správne točiť filmy. V jadre ponúka jednoduchý a úprimný príbeh, nepotrebuje tlačiť na city, nepotrebuje všetko vysoko komentovať a vysvetľovať a necháva diváka často pochopiť dôležité veci len z toho, čo sa nám odohráva priamo pred očami. Je tu veľké množstvo scénok, ktoré mi ostanú z tohto filmu v pamäti. Najmä asi časť, keď dá Michael Johnovi sviečku pri tvorbe narodeninovej torty. V tej scénke bolo spracované úplne všetko. No v tomto filme je ich oveľa viac. Čo na filme oceňujem najviac? James Norton podal absolútne excelentný herecký výkon, no najmä všetky scénky medzi ním Danielom Lamontom pôsobia veľmi úprimne. Nemal som ani na sekundu problém uveriť, že sledujem príbeh skutočného otca a skutočného syna. Ich vzťah je to, čo robí tento film skvelým. Ich dialógy ho takisto robia skvelým. Je úžasné sledovať ako si John uvedomuje, že niektoré veci musí povedať nahlas a svojmu synovi správne vysvetliť. Pretože je to veľmi dôležité. Záver filmu? Jeden z mojich najobľúbenejších za celý rok. Úprimne som dúfal, že to k tomu dospeje a som vďačný, že to tak bolo. Pretože tak by som sa asi rozhodol aj ja. Neviem vôbec čo mám tomuto filmu vytknúť. Je v ňom obsiahnuté absolútne všetko. A tie emócie nie sú násilím ťahané skrz uplakané scénky alebo dojímavú hudbu. Film ich necháva úprimne vyznieť a vďaka tomu aj my môžeme byť úprimne dojatí. Tak by to malo v drámach byť. Hodnotím ako jeden z osobných filmových highlightov roka. Hodnotenie: A+ (21.08.2021)

Bratia Dardenneovci alebo Ken Loach by na vec išli inak a nakrútili by sociálnu drámu kritizujúcu neschopnosť úradov pri snahe o adopciu, alebo niečo podobné, a bezpochyby by to urobili kvalitne. Umberto Pasolini je ale trochu odlišný režisér a scenárista a snaží sa od sociálnych tém spätých so systémom upriamiť pozornosť viac na vzťahy, ktoré by sa vzhľadom na situáciu vyvíjali v podstate všade a kedykoľvek rovnako. Michael je jeden z najroztomilejších synčekov filmového plátna a o Johnovi to isté platí v úlohe otca. Je podobný a zároveň odlišný od hrdinu Zátišia a aj porovnávanie s týmto výborným Pasoliniho filmom ponúka potešenie zo síce smutného, ale inak melancholického feel good diela. (15.04.2024)

Úprimne, tieto malé depresívne európske nezávislé filmíky "so života" je kategória, ktorá ma míňa kilometrovými oblúkmi. Fakt to nie je môj cup of tea, čo je ale úplne irelevantné. Je to citlivé, smutné a on point (hlavne herecky, obaja). No a keďže mám syna v rovnakom veku ako Michael, tak to rezalo do živého a na konci som mal hrdlo stiahnuté jak chudera. 80% (20.01.2022)