Epidemie

Trier to u me zacina projizdet na cele care. I Epidemic, ve ktery jsem vzhledem k zanru a atmosfere vkladal nejvetsi nadeje byl spatny a nudil me. Vizualne hnusne a hlavne zase ta strasna danstina! Totalne nesympaticke charaktery, snaha o originalitu, kdy opet zustava jen u te snahy a predevsim pro Triera tak typicka nuda, az ten zaver to jakz-takz zachranuje. "All a nigger needs is a loose shoes, tight pussy and a warm place to shit." 4/10 (13.01.2010)

Asi by bylo na místě, abych přehodnotit svůj názor na ""Prvek zločinu"" - po zhlédnutí "Epidemie" vím, že bych dnes nereagoval tak odmítavě, do některých filmů holt musíte dozrát. ___ Musím říct, že jsem příjemně překvapen šíří Trierových tvůrčích postupů (poetik), Lars není jako dejme tomu "Béla Tarr", který od jisté doby (nejpozději Satanským tangem) točí v drobných obměnách tentýž film. Schválně: porovnejte si (co do stylu) tento film kupříkladu s "Idioty". Kdo by poznal, že za ním stojí tentýž člověk? Pro jistotu opakuji: pozor na nedorozumění! Nemluvím o tvůrčí vyzrálosti a o kvalitě. Už i "Prvek zločinu" a "Epidemie" působí dospěle a promyšleně, jen se ubírají jiným směrem než Trierova pozdější tvorba (napovím: l´art-pourlartismus vs. naturalismus). Sám za sebe dávám přednost Trierovi devadesátých let (Království, Dogville) a nového tisíciletí (Melancholie, Jack staví dům), ale i existenci "Evropské trilogie" dokážu reflektovat, uznat ji jako něco, nad čím má cenu meditovat. ___ "Epidemii" (druhou část Evropské trilogie) pak vnímám jako nejméně přístupný Trierův film. Řekl bych, že z deseti náhodných lidí si ho je schopen užít skutečně tak jeden divák (a to tomu možná ještě fandím). Já jsem z těch, který oněch dvou hodin vůbec nelituje. Aspoň jsem se radoval z dosti osobité metafikce, konzumoval atypické záběry (viz smrt kněze à la A. Tarkovskij) a znovu si potvrdil, že hranice mezi realitou a fikcí je nesmírně tenká, že možná celá takhle ostrá dichotomie je falešná. 75% (15.04.2020)

Ups... môj stret s rannou von Trierovou tvorbou bol bolestivý. Tento otravný, nepozerateľný, chaotický splašok, vyzerajúci ako keby bol nakrútený niekedy v 30. rokoch 20. storočia (nemal som chuť skúmať, či náhodou nebola táto obrazová nekvalita účelová a maestro sa jej prostredníctvom nepokúšal o nejaký "hlbší rozmer" alebo umocnenie dojmu...) niekto fakt považuje za klenot európskej kinematografie a prežíva pri ňom opakované filmové orgazmy? (02.12.2017)

Po Antikrist (r. 2009) je Epidemic mojím druhým stretom s tvorbou dánskeho režiséra Lars von Trier a žiaľ, aj tentoraz som mu nevedel prísť na chuť. Film bol pre mňa veľmi nudný a nezáživný, dokonca by som si aj dovolil tvrdiť, že pozerať ho do konca je pre mňa utrpením. Herecké obsadenie je - na rovinu - zle až hrozné, po technickej a hudobnej stránke film leží niekde za priemerom a vcelku sa mi na neho nepozeralo dobre. S veľkou pravdepodobnosťou Epidemic hlbší zmysel má, no ja som ho bohužiaľ nenašiel a celé mi to prišlo ako jedna podivnosť. Tak isto ako aj Antikrist, som vo filme našiel niekoľko momentov, ktoré mi prišli divné a nechápajúce, tak sa filmu podarilo aspoň trochu zdesiť - kvôli tejto časti by som filmu priradil ešte jednu hviezdičku, no to by bolo rozpisovanie záporov zbytočné a preto ostanem pri dvoch. (18.03.2018)

Film, ktorý sa tak trochu hraje s divákom a jeho očakávaniami. Príbeh je zasadený do súčastnosti a sleduje dvoch kamarátov - reálne osobnosti režiséra a jeho scenáristu, ktoré sa snažia napísať film s názvom detektív a prostitútka. Počítač ho ale vymaže a tak sa rozhodnú napísať druhý, dynamickejší a oveľa zlovestnejší film nazvaný Epidemic. Tu sa film rozdeľuje a začíname sledovať pararelu - neďaleká budúcnosť, ľudia zomierajú na epidémiu a idealistický doktor sa vyberá do terénu ich zachrániť, nevediac, že to on sám je nákazou. Toto všetko sa strieda s obyčajnými starosťami a radosťami dvoch tvorcov. Je to taký film o filme, ktorý nikdy nevznikol. Dokumentárny ráz a miera autentickosti je tu splnená na maximum a my veríme, že to všetko čo vidíme sa v skutočnosti aj odohralo. Niektoré dialógy sú zaujímavé, iné zbytočné. Celý film totiž balancuje medzi artovým nezávislým filmom, dokumentom a sci-fi hororom. Najväčší zvrat v príbehu a vlastne to čo si vyslúžilo filmu väčšie hodnotenie je záver, kedy sa fikcia stane realitou. Mystickosť a nadprirodzenosť celého príbehu začne byť naliehavejšou, stiesnujúcejšou a strašidelnejšou. Rozhodne vo mne zanechala veľmi nepríjemný pocit. Rozhodne zaujímavý filmový experiment, ktorý akoby ohraničoval ranné filmové roky Lars von Triera a v určitom smere definuje smer jeho budúcej tvorby. (12.09.2011)