TomX2

Toto že natočil Gareth Evans? Ten istý Evans, ktorý natočil vynikajúci akčný The Raid, jeho ešte viac vynikajúce a cool pokračovanie, a menej cool, zato však super atmosférický Apostle? Havoc pôsobí skôr ako práca nejakého rutinného režiséra — také to typické akčné béčko, ktoré si váš dedo pozrie v sobotu večer na Markíze. Má to v riti nejaké postavy, príbeh alebo hlbšiu message — hlavne, že tam sú zbrane, drogy a výbuchy. Samotná akcia nie je vôbec zlá, bola to celkom sranda a ani tie kamerové sekvencie neboli úplne o ničom, ale vo svete, v ktorom existuje Ong-Bak 2 alebo John Wick, tento rozklad v pamäti veľmi dlho nezostane. A škoda, že je herecké obsadenie tak málo využité. Tom Hardy, Timothy Olyphant aj Forest Whitaker sú dobré mená, ale tu reálne nemajú čo hrať.

Ultimátny indie film, so všetkým, čo na tomto type filmov milujem. Škoda len, že sa osobnosti postáv pohybujú na hranici znesiteľnosti, takže namiesto plného emocionálneho spojenia som mal skôr chuť prefackať Jesseho Eisenberga cez obrazovku. 

Premyslený, inteligentný a svižne natočený špionážny triler, ktorý však v žiadnom smere nijako zvlášť nevyniká. Herecké obsadenie tvorí zostava hercov, ktorých mám zvyčajne rád, no ich postavy boli na môj vkus až príliš neosobné, takže ma nechali úplne chladným. U Michaela Fassbendera je to síce celkom adekvátne, pri Cate Blanchett povedzme tiež, ale ostatné postavy sú jednoducho príliš nevýrazné — ich dialógy a slovné prestrelky som si teda zas až tak neužil. Na jedno pozretie je to úplne fajn a nemám sa na čo zásadne sťažovať, no zároveň sa ani nemám veľmi z čoho tešiť. Som celkom spokojný, ale mal som od toho trochu vyššie očakávania.

Životík. Miestami až nechutne relatable.

“Time heals everything, but what if time itself is the disease?”. Ľúbim ten film. Celým srdiečkom. Venované všetkým bývalým anjelom. 

Príjemný feel-good film, v ktorom sa môže nájsť takmer každý, keďže sa venuje univerzálnym témam, ako sú rodinné vzťahy, hľadanie zmyslu života, napĺňanie nenaplnených túžob, či sebarealizácia. Veľkým pozitívom je, že scenár je premyslený a jednoznačný – má jasný smer a nezasekáva sa príliš dlho na jednom bode, ale plynulo a zrozumiteľne odškrtáva všetky témy, o ktorých chce rozprávať. Niekto by mohol namietať, že príbeh pôsobí príliš jednoducho a predvídateľne – čo je do istej miery pravda – no ja to vidím ako výhodu, keďže to z neho robí ľahko stráviteľný a nenáročný film, ktorý je divácky prívetivý a prístupný pre každého. Jednoducho považujem za úspech, keď sa niekomu podarí natočiť film, ktorý môžete v pokoji pustiť celej rodine a každý bude spokojný – dokonca aj tí, ktorí sa normálne na filmy nepozerajú. Samozrejme, niekto by si mohol rypnúť, že je to až príliš priamočiare a skratkovité, že sa hlavnej hrdinke nerealisticky všetko darí (možno až na to šoférovanie :D) a že sa to jednotlivým dejovým líniám ako učiteľstvo, stand-up kariéra či hra na klavír nevenuje do hĺbky, ale úprimne, inak by to ani nemohlo fungovať. Moje jediné námietky tak smerujú k romantickej línii, ktorá bola predsa len až príliš naivná a v konečnom dôsledku aj trochu zbytočná, ale pre niekoho môže byť milým spestrením. A ruku na srdce, takéto malichernosti jednoducho k životu patria. Kyle Allen je naviac celkom sympaťák, takže aj v tomto smere je to celkom fajn. Summa summarum, veľmi príjemná a oddychová jednohubka, ktorá možno nie je veľmi výnimočná a neponúkne nové pohľady na svet, ale aspoň vám na chvíľku pripomenie, čo je v živote dôležité. A natočiť rodinnú romantickú komédiu, ktorá je obdobne easy to watch, je v istom zmysle umenie.

Úplná pohroma to nie je. Po audiovizuálnej stránke sa tomu veľa vytknúť nedá, soundtrack plný známych hitov (Breaking the Law, Good Vibrations či Don't Stop Believing) rozhodne poteší a dizajn jednotlivých robotov vyzerá skvelo – hoci pri rozpočte 320 miliónov dolárov by bolo dosť smutné, keby nie. Niektoré prvky filmu boli robené s citom a bratom Russovcom na projekte očividne záležalo, takže nebudem tvrdiť, že som sa za celý čas ani len trochu nepousmial. Na druhej strane je scenár iba taká obyčajná šablónka bez výraznej dejovej kostry, ktorá nič zásadné nepovie. Myšlienkový presah tam síce je, ale je podaný príliš priamočiaro, jednoducho a prvoplánovo. Navyše tu bol už mnohokrát v omnoho lepšom spracovaní, takže existencia tohto filmu je v podstate úplne zbytočná a hlava mi neberie, prečo doň išlo toľko peňazí. A keď už sme znova pri tom bolestivom budgete, je smutné, že ani samotný svet nie je bohvieako dobre prepracovaný. Lokality nie sú nijak výrazné a nemajú čím zaujať, a keď Chris Patt začne hovoriť o tom, že by si rád oživil kapelu, ale nemôže, pretože všetci jeho kamoši sú už šťastne ženatí a žijú si svoje životy, nechcelo sa mi tomu ani veriť. V tomto svete žijú aj nejakí iní ľudia? A majú svoje rodiny? Veď to celé pôsobí neskutočne prázdno a mŕtvo – akoby tam neexistoval žiadny štát, bez akejkoľvej známky života, nieto ešte fungujúcej spoločnosti. Preto keď začala Millie Bobby Brown prednášať monológ do telky za sprievodu Wonderwall, bolo mi z toho zle. Jednak to bolo neskutočne umelé a jednak považujem za obrovský prešľap, keď sa to 100 minút snaží o nejaký storytelling a worldbuilding, len aby vám potom dievča v jednej vete povedalo doslovnú pointu celého filmu. V inom filme by som už pri takejto scéne plakal od dojatia – tu sa však muselo niečo pokaziť. Len tak mimochodom, katastrofálny herecký výkon, ktorý nezachráni ani prítomnosť takých hercov, ako sú Stanley Tucci či Giancarlo Esposito. Ani tu však negatíva nekončia – mám ešte zopár výhrad. Dvojhodinová dĺžka je neospravedlniteľná a absolútne prepálená. Občas sa film tvári ako akčný blockbuster, no vzápätí prudko zabrzdí a začne sa nekonečne naťahovať. Číže kým sa film dostane k záverečnému climaxu, už som z toho všetkého unavený a ani mnou nehne. Akcia je navyše na pomery 300-miliónového megafilmu strašne rutinná a komediálna stránka filmu sa tak veľmi snaží zapáčiť každému, až pôsobí strašne neprirodzene. Nemám rád nútený humor vo filmoch a toto je presne ukážkový príklad, kde to nefunguje. Toto proste nevyšlo. Nie je to vyslovená katastrofa a ak viete, do čoho idete, asi vás nič vyslovene nesklame. Ak si však svoj čas ceníte viac než ja, radšej si pustite Rodinu na baterky než tento priemerný, generický film – maximálne tak do pozadia, ak potrebujete niečo jednoduché pustiť deťom, aby ste si mohli robiť svoje vlastné veci (aj keď úprimne, radšej sa im venujte).

Nevyznám sa v saturačnom potápaní a radšej ani nechcem, ale myslím si, že film túto činnosť zobrazuje viac než dôveryhodne (na rozdiel od niektorých filmov o hackovaní, kde herci len náhodne ťukajú do klávesnice a mne z toho idú odtrhnúť oči). Dáva to zmysel, keďže Alex Parkinson už raz túto udalosť rekonštruoval v dokumente z r. 2019 a očividne o ňu má taký záujem, že nakrútil aj celovečerný strednerozpočtový film. A tu začína tak trochu problém. Samotná udalosť je veľmi silná, pozoruhodná a emotívna – skrátka sa nedá necítiť. Zároveň je to však natočené veľmi sterilne a s odstupom. Kamera akoby všetko presne a mechanicky zachytávala, no neumožnila mi priblížiť sa k postavám ani precítiť ich emócie, vďaka čomu herci nemajú priestor skutočne vyniknúť a príbeh ma nedokázal vtiahnuť. Keď teda došlo na ten zásadný zvrat, mal som pocit, že iba prebehol okolo mňa a nedokázal som ho vstrebať. Nebol som pripravený, že sa od neho bude odvíjať celý film a že sa k nemu budem musieť v priebehu filmu opakovane vracať. Vo výsledku to tak pôsobí akoby to bolo natočené so vzťahom k samotnej udalosti, ale už nie s láskou k filmu – preto aj keď to môže byť napínavé, dramatické a emotívne, nie je to filmovo strhujúce. Čo je tak trošku škoda. Thirteen Lives je v tomto niekde úplne inde.

Napínavé jak hovädo. Atmosféra by sa dala krájať. Fincher vie, ako točiť temné thrillery, a keďže sa celý film odohráva v relatívne malom, stiesnenom priestore, miestami mi z toho bolo až dusno. Len škoda, že si tentokrát vybral trochu slabší príbeh – nehovorím, že scenár je zlý, len nenastoľuje žiadne zaujímavé témy či myšlienky. V rámci budovania napätia teda funguje na jednotku a bez pochýb ide o kvalitný thriller, ktorý však čo do "filmovej veľkosti" výrazne nevyniká a nie je taký ikonický ako napríklad Fight Club alebo Seven. Fincher je to tentokrát „iba“ na silnejšie tri hviezdy, ale inak celkom dobrá vec.

Miliónta generická akčná rúbanica, ktorá je scenáristicky aj emocionálne absolútne nepodarená a dokola omieľa tú istú dejovú omáčku o pomste. Našťastie je však natočená dostatočne dobre na to, aby zabavila a úspešne spĺňala parametre guilty pleasure. No a čo, že hlavný hrdina je nesmrteľný terminátor, že to má príšernú choreografiu súbojov a že to namiesto akýchkoľvek umeleckých prostriedkov podsúva úplne banálne, bezmyšlienkovité dialógy – hlavne, že tam strieka krv a všetci zloduchovia sú riadne potrestaní. A ja som spokojný, lebo nič viac som od toho ani nečakal. Akurát ten úplný záver si mohli odpustiť, rovnako ako aj celé backstory o hlavnom antagonistovi. Nemá to žiadny zmysel, zbytočne to naťahuje dej a ešte to aj naserie.