Král sokolů

Na poli české pohádkové moderny je to jednooký král mezi slepými,aspoň do doby Anděla Páně. Příběh ujde až na Tomášovu všehoschopnost, ale možná jen žárlím, že neumím pískat, a nesmyslný charakter Baladora. Takový nafoukaný milosti, která poslouchá Langmajerovy klepy, týrá a skoro věší lidi a přitom je za sokola schopnej vysázet na stůl zámek, bych nesloužil ani hovno. A omluví se leda pohledem alá nech brouka žít. Bejt já Vagan, pošlu ho na konci zadní bradou. Smutnej je dabing i herecký výkony milostnýho trojúhelníku. Nejlepší výkon podal za kamerou schovanej mistr světa v trojhodu bahnem při narozeninový tancovačce, takhle trefit dva ksichty najednou, to se hodí víc než pískání. (30.07.2015)

Milá, příjemná záležitost, natočená v krásných exteriérech. Osiřelý Tomáš mi byl sympatický od prvních okamžiků, jeho souznění s přírodou bylo okouzlující a porozumění se zvířaty podmanivé. Oproti němu Langoš extra odporný, záporák dle mého gusta. A co nelze opominout je nádherná výprava, ptactvo, koně, vlci a to medvídě bylo ňuňu. U mě dobrý, dost dobrý. (31.05.2018)

Jednoduchá rozprávka, ktorá mi ako príbeh je známa akoby aj z iných filmov, nielen z predlohy Jozefa Cígera Hronského, ktorý napísal svoje dielo podľa povesti zo 14. storočia. Mal som pocit, že je to taký klišé príbeh, veľmi jednoduchý a veľmi prehnaný vzhľadom na ďalšieho človeka, čo sa rozpráva so zvieratami. Ono je to jednoduché aj tá spravodlivosť je taká rozprávková, ale ako celok je to pôsobivé a pritom ani nie veľmi drahé dielo. (18.06.2013)

Slovenská tvorba posledných dvoch desaťročí znamenala pád do tmy, z ktorej sa tvorba začala zotavovať posledné dva roky. K filmu: Sokoliarstvo je veľmi zastaralý a vážený druh chovu, v minulosti sa len zopár skúseným a vyvoleným podarilo dostať takúto pozíciu. Hovorila sa niekedy o sokoliarov: „Ten, kto vládol nebu, vládol všetkému, nad zemou, dotýkal sa samotného Boha.“ Tento film mal určenú skupinu, tvorcom nešlo o to vytvoriť skvost česko-slovenskej kinematografie, bolo potrebné použiť niečo do sobotňajšieho vysielania. V jesennom období bolo možné dosiahnuť lepšiu farebnú škálu. Rozprávka ako žáner, má nastavené svoje panely, ktoré sa nesmú nikdy prekročiť, tu porušili jedno základné pravidlo, kde princezná neplakala každú minútu, ale spravili z nej uvedomelú mladú dámu. Klára Jandová- aj keď nepatrí medzi najlepšie české herečky, v čase nakrúcania jej 20 rokov, to zahrala na slušnej úrovni). Pochvalu si zaslúžia scenéria a scénografia- pre výber krásnych kútov Slovenska (Oravský hrad, okolie Spiša, Krásna Hôrka- predtým než ju spálili Rómovia), o lepší vizuál by bolo určite dobre pri rozprávkach je podstatné navodiť snovú atmosféry, ak by kameraman Emil Sirotek použil viac filtrov, vizuál mohol vyzerať omnoho lepšie. Ku príkladu uvediem uvediem film Kytice od českého kameramana a režiséra F. A. Vrabca, že možné vytvoriť kvalitnú rozprávku a možno vytvoriť dostatočne estetické dielo. Má to atmosféru každá predstavuje zlatý stred medzi komerčnosťou a umeleckou poctivosťou. Bol by hriech napísať, že táto rozprávka vyslovene nudila diváka, ale mohlo sa z toho vyťažiť omnoho viac, ale bohužiaľ tvorcovia prispôsobili všetko zámernému účelu. /50 %/ (07.03.2018)

Nudná réžia, nudný dej, vlastne nudné skoro všetko. Vynikajúce kostýmy a to je asi tak všetko, čo môžem vyslovene pochváliť. Hrozný výkon hlavného predstaviteľa (smútok po smrti jeho otca), celkom príjemná výprava, ale občas gýčová, neuveriteľne provokujúca hudba, nelogickosti, jednoducho zlý slovenský film... (10.03.2009)