Režie:
Joachim TrierKamera:
Kasper TuxenHudba:
Ola FløttumHrají:
Renate Reinsve, Anders Danielsen Lie, Herbert Nordrum, Maria Grazia Di Meo, Hans Olav Brenner, Deniz Kaya, Vidar Sandem, Olav Stubberud, Gisle Tveito (více)Obsahy(1)
Brzy třicetiletá Julie stále hledá své místo ve světě a experimentuje, zatímco její starší přítel Aksel by se rád usadil a začal novou životní etapu. Věci se zkomplikují, když zvídavá Julie pronikne na večírek, na kterém potká mladého a okouzlujícího Eivinda... Film na pomezí dramatu a komedie vypráví vtipně, pravdivě a s citem o vztazích a životě v době, kdy můžeme mít téměř nekonečné možnosti, a přesto si připadat jako nejhorší člověk na světě. (Aerofilms)
(více)Videa (5)
Recenze (244)
Šel jsem na vztahovku o nevěře a dostal jsem bolavý close to home portrét života dnešních třicátníků. U nevěry příběh nezůstává, pluje dál ke strachu ze závazků, k utíkání před smrtelností, k mnohosti voleb ve které se spousta z nás dnes tak plácá. Film je skvělý v psychologické drobnokresbě, ale trochu mi vadilo, že scénář má takové plytké zátočiny, které tu jsou, ale nic se v nich nestane, nikam neposunou ani děj, a ani poznání našich hrdinů (třeba scéna týpka a jeho ezo přítelkyně na treku, kde potkají soba, nebo strhující sekvence o tom, jak Julie napsala článek na web, o kterém už nikdy neuslyšíme). Ale i přes tuhle výtku nejde popřít, že měl pro mě Nejhorší člověk takové bolavé a povědomé kouzlo, díky kterému rozhodně zvedám palec. ()
Nejhorší člověk na světě má po filmové stránce bezesporu hodnotu. V určitých částech jsem dokonce měla pocit, že se dívám na něco tak úžasnýho, že to snad ani nejsem schopna v daném moment pojmout. Hra s hudbou, zvukem a tichem byla prostě dokonalá. Stejně tak kamera a vizuální stránka filmu. Některé rozhovory, momenty jsou - bože můj - tak strašně dobrý a příjemně odvázaný. Výběr herců fantasticky doplňuje vizuální část, o které jsem mluvila. A přesto jsem si tolikrát zapřála, aby už byl konec. Aby kapitoly ubíhaly rychleji, a aby dál a dál neztrácely svoji původní svěžest. Aby se nepotápěly do nedýchatelna. Doslova jsem prahla i po tom nejmenší vtipu, abych se na chvíli zbavila zátěže. Film, ve kterém spatřuji střípky geniality, ale taky k němu cítím až mučivé nepochopení. ()
Autentický a velmi silný film o životě, jeho očekávání, o naplnění a zklamání. O myšlenek z minulosti, které nás doprovází celý život. Partnerskou vztahovku má mladší Trier dokonale vystudovanou, jeho optická stopa a citlivost dokonale rezonuje. "Co kdyby" si člověk říká tisíckrát za život, i tak obětuje cokoliv, aby dostal naplnění které mu říká srdce. Konečně jsem se duchem vrátil do festivalového nádechu - děkuji Joachime. ()
Pokiaľ ste videli málo indie vzťahoviek, môžete byť z filmu nadšení, alebo pokiaľ sa ocitáte v situácii hlavnej hrdinky a dokážete sa do nej vžiť. Osobne si myslím, že to druhé sa mi podarilo. Lenže niektoré dialógy šuštia papierom, občas to pôsobí (zoznamovanie) ako lacná limonáda a proste podobných filmov sme tu mali stovky. Najhorší človek na svete je rozdelený do kapitol, ide však o klasickú trojaktovku, kde všetko prebieha takpovediac normálne, i keď nie doslova predvídateľne a záver sa snaží byť aspoň trochu kontroverzný. Či je zastavenie času ako v Spiacej Paríži totálny gýč, alebo nádherná romantická scéna, nech si každý určí sám, tu som bol osobne celkom milo prekvapený. Podobne ako po požití hubičiek, tie boli zmotivované náhľadom do hrdinkinho podvedomia. 70% ()
Julia nie je najhorším človekom na svete. Je portrétom mladého človeka, ktorý chce všetko a nič, ktorý sa stráca a nachádza stále dookola, s cieľom a bez cieľa. Joachim Trier rozpráva obyčajný príbeh s obrovským citom pre humor a vážnosť. Je tak trochu sentimentálny, ale iba toľko, aby nespadol do kategórie klišé. Aj napriek zameraniu na obyčajné plynutie života som sa nenudila. Trierovi sa podarilo to, čo býva kameň úrazu pri podobných filmoch - k postavám som si vytvorila vzťah. Neboli čiernobiele, vzbudzovali vo mne sympatie, zároveň ma občas hnevali. Trier sa zľahka dotýka aj tém dnešnej doby (feminizmus, kariérny postup, materstvo), ale aj tu má nesmierny cit pre množstvo a dôraz. Civilný, jemne umelecký film, ktorý to s ničím nepreháňa a zároveň mu nič nechýba. ()
Galerie (28)
Zajímavosti (3)
- Filmovalo sa na viacerých miestach v Nórsku a Švédsku. (MikaelSVK)
- Zástupcovia Nórska zvolili snímku ako svojho kandidáta do boja o nomináciu na 94. ročník Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film za rok 2022. (MikaelSVK)
- V kapitole 11 Aksel (Anders Danielsen Lie) spomína filmy Kmotor II (1974) a Psie popoludnie (1975), ktoré by si opäť rád pozrel. (BOURQUE)
Reklama