Režie:
Joachim TrierKamera:
Kasper TuxenHudba:
Ola FløttumHrají:
Renate Reinsve, Anders Danielsen Lie, Herbert Nordrum, Maria Grazia Di Meo, Hans Olav Brenner, Deniz Kaya, Vidar Sandem, Olav Stubberud, Gisle Tveito (více)Obsahy(1)
Brzy třicetiletá Julie stále hledá své místo ve světě a experimentuje, zatímco její starší přítel Aksel by se rád usadil a začal novou životní etapu. Věci se zkomplikují, když zvídavá Julie pronikne na večírek, na kterém potká mladého a okouzlujícího Eivinda... Film na pomezí dramatu a komedie vypráví vtipně, pravdivě a s citem o vztazích a životě v době, kdy můžeme mít téměř nekonečné možnosti, a přesto si připadat jako nejhorší člověk na světě. (Aerofilms)
(více)Videa (5)
Recenze (244)
Člověk stále přemýšlí, porovnává a hodnotí. Celý život něčeho lituje nebo něco hledá a přitom si neužívá ty silné okamžiky přítomnosti, které jednou nebudou. Hlavní postava chce od života něco víc a přesto zažívá běžný život a proti němu chce nějak bojovat. Zažívá krásné chvíle o kterých ještě neví, že jsou krásné. Potká smrt, lásku, tragédii a nakonec je vděčná, za obyčejnou přítomnost. Konfrontace se smrtí najednou dodávají životní pomíjivosti zcela jinou váhu. Silné, dojemné, přítomné. ()
Chvíľu som bol skeptický. Lenže potom začal Trier pomaličky skladať perfektnú mozaiku toho, čo dnes znamená byť mladým človekom. Nenásilne a trefne pomenúva motivácie, túžby a pocity. Definuje tak trošku dobu, hoci nie monotématicky. Snaží sa o komplexný prienik. Je to o tvorbe, láske, vášni, hodnotách, prispôsobení sa tomu druhému, o hľadaní vlastnej cesty, o pochybnostiach, sexe, drogách, uvedomení, deťoch a smrti. Je tam toho naozaj dosť a všetko je cez krátke epizódky prezentované aj divákovi. V zásade som s tým spokojný, hoci Thelmu mám v rámci režisérovej tvorby o trošku radšej. Herecky výrazná Renate Reinsve a výborne jej sekundujúci Anders Danielsen Lie. A hlavne to má ten správny punc realizmu. ()
Film dlhší, ako by sa patrilo na 129 minút. Film, ktorý ma príliš nezaujal. Ťažko mi bolo uveriť, že tridsaťročná žena sa hľadá, ako zvykne väčšina dvadsiatok. Bol to film, ktorého premietanie som mohol v ktorejkoľvek chvíli posunúť o desať minút a pravdepodobne by som o nič neprišiel. Film, na ktorom je vidno, aký význam pripisujú ľudia bezvýznamnostiam, keď sa nemusia starať o holé živobytie. Pripadal som si, ako keď som sa v šesťdesiatych rokoch snažil pochopiť, čo to tí ľudia na Západe majú s odcudzením. ()
Tiež ste už niekedy mali pocit, že vo vlastnom živote hráte iba druhé husle? Julie (Renate Reinsve) smeruje k tridsiatke. Je krásna, vtipná a inteligentná, iba sa celkom nevie nájsť a tak ochutnáva svet, ktorý sa jej ponúka na dlani. Predstava života vo svete nekonečných možností pôsobí tak lákavo. Ale čo ak je to len pasca, do ktorej sa dá veľmi ľahko zamotať, až sa v nej úplne stratiť? Najhorší človek na svete režiséra Joachima Triera je komplexnou štúdiou vývoja mladého človeka (s fokusom na nežnejšie pohlavie), ktorý sa pod vplyvom každodenného tlaku spoločnosti a nezahojených rán z minulosti, odkláňa od vlastnej podstaty a prirodzenosti. Priemer sa nepočíta, odchýlky zo zaužívaných vzorcov nie sú vítané. A tak spod tenkej vrstvy príjemného humoru a originálnych poetických scén vystupuje do popredia silné melancholické jadro. Hoci trailer môže vzbudzovať dojem príjemnej jednohubky, vo finále je to film, ktorý vo vás dokáže rezonovať dlhé mesiace, pretože sa dotkol citlivých miest. Lenže nevedieť, čo so životom, môže byť niekedy úplne v poriadku. A možno tomu, aby sme raz mohli žiť život, ktorý bude skutočne náš, predchádza práve to chvíľkové stratenie. ()
Problémy ľudí, ktorí všetko svoje osobné šťastie hľadajú vo vzťahoch. Bravo. Film (a realita všade navôkol) je jasným dôkazom, s akým úspechom sa to deje. Ako čerešnička na tortičke prichádza vkus hlavnej hrdinky. Nóri vo všeobecnosti vyzerajú dobre, solídna výška (vďaka množstvu skonzumovaných rýb), pohľadné tváre. No ale títo dvaja figuranti, osudové lásky jej života?! Potom mi však došlo, že film sa zrejme snažil o maximálne priblíženie k realite. Nuž a tá je šedá, to vieme. V konečnom dôsledku naozaj jeden z najvýraznejších počinov poslednej doby. ()
Galerie (28)
Zajímavosti (3)
- Zástupcovia Nórska zvolili snímku ako svojho kandidáta do boja o nomináciu na 94. ročník Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film za rok 2022. (MikaelSVK)
- Filmovalo sa na viacerých miestach v Nórsku a Švédsku. (MikaelSVK)
- V kapitole 11 Aksel (Anders Danielsen Lie) spomína filmy Kmotor II (1974) a Psie popoludnie (1975), ktoré by si opäť rád pozrel. (BOURQUE)
Reklama