Kangax

Britský noir o utečencovi z väzenia, ktorého pomerne netradične stvárnil Trevor Howard, a ktorý je nadpriemerný hlavne vďaka unikátnej práci režiséra Alberta Cavalcantiho, ktorý sa v ňom nebál zúročiť svoju nielen dokumentárnu, ale aj avantgardnú minulosť a mnohé scény sú spracované dosť autenticky, alebo až netradične. V spolupráci s vynikajúcou kamerou a prácou zo svetlom Otta Hellera, je výbornou scénou okrem samotnej záverečnej (trochu bizarnej) bitky, najmä nezabudnuteľná Howardova zastávka v jednom dome s až nadprirodzene vyzerajúcou domácou paňou (Vida Hope) , ktorá  sa ho sa pokúsi prehovoriť, aby zavraždil jej manžela. Celkovo ide o dosť netradičný filmový počin, ktorý má potenciál prekvapiť bežného diváka.

Siedmy, ale zároveň aj posledný diel série Whistler, v ktorej sa objavil herec Robert Dix. Aj v tomto filme Richard Dix stvárňuje muža, ktorý je okolnosťami pritlčený k múru, avšak v rámci série ide skôr o slabší kúsok. Silnou stránkou sú atmosférické zábery pred Eileeninou kaviarňou; rozuzlenie v Mabelinom byte a menší zvrat pred ním, pričom to však tentokrát bohužiaľ vyvrcholí k trochu banálnemu koncu na môj vkus. Nemôžem však nespomenúť malého syna Eillen, ktorý si číta knihu o nekrofóbii a varuje policajtov: „To je mamina a moja spálňa. Nemáme radi, keď tam niekto chodí.“  - Tu si nemôžem pomôcť, ale fakt tam cítim skryté narážky na niečo, z čoho by sa vtedajším cenzorom postavili vlasy dupkom na hlave...:)

Tento film zo série Whistler má asi najsilnejší noirový nádych a to nielen vďaka osvedčenému režisérovi Williamovi Castlemu, častou hrou svetla a tieňov, ale tentoraz aj vďaka Richardovi Dixovi. Ten sa tu s veľkým šarmom ujal úlohy pochybného súkromného detektíva a zrejme podáva najlepší výkon v celej sérii o Whistlerovi. Celkovo je tu asi aj rekordný počet zavraždených v tejto sérii a temný, jedinečný príbeh, točiaci sa o nájdení vzácnej hudobnej skrinky, zavedie do mnohých slepých uličiek s rôznymi druhmi zlých, zradných mužov a žien.