Pokryvac

Čakal som (nevedno prečo) artový film, ale Jabloňový kvet je v skutočnosti príšerný gýč. Ak k nemu budem pristupovať ako k nenáročnej feel good" romantike z Maďarska, môžem mu všeličo odpustiť, a tak mu tú hviezdu navrch pridávam. Inak je film scenáristicky veľmi naivný, nikdy však neskĺza pod hranice dobrého vkusu, a aj to azda treba oceniť. Rozprávka na jedno pozretie.

Zaujímavá snímka so sympatickým Sordim, ktorý tu predstavuje Taliana vyslaného do Švédska na služobnú cestu. Okrem pracovných povinností dúfa, že si u frivolnejších severanov troška zašpásuje s miestnymi ženami a okúsi tak aj čosi iné ako je jeho talianska manželka. Diabol z titulu filmu je v tomto prípade metaforické označenie samotného Sordiho, a tak žiadny fantastický motív nečakajte. Výstižnejší je skôr anglický názov To Bed... Or Not to Bed, kedy je slávny hamletovský výrok obrátený na otázku ohľadom posteľových hrátok. Film však v skutočnosti nie je o sexe, akoby sa z popisu mohlo zdať, skôr sme svedkami viacerých konfrontácií v katolíckej krajine vychovávaného človeka s voľnomyšlienkárskymi Švédkami, ktoré však taliansky muž, napriek veľkým očakávaniam, nedokáže "uloviť". Azda sú za tým kultúrne rozdiely alebo nedočkavosť s akými sa Sordi púšťa do tušených milostných dobrodružstiev, v konečnom dôsledku zostáva nakoniec vždy sám. Poteší pohľad na pekné švédske ženy (starostlivo vybraté), ľahký humor a absurdné situácie, do ktorých sa muž na svojej pracovnej ceste dostáva. Za pozornosť stojí aj atraktívna severská krajina modernisticky sa rozvíjajúcich 60. rokov, pre bežného Európana ešte aj dnes pomerne exotická.

Výnimočný malý veľký film zobrazuje s existenciálnou naliehavosťou putovanie alkoholika s dcérou po britskej pláži v mimoriadne daždivom počasí. Táto cesta je bolestivá a zdá sa, že z nej nie je návratu. Roman Polanski je nielen vynikajúci režisér, ale aj veľmi schopný scenárista, čo sa prejavuje aj vo filme Deň na pláži, ktorý režíroval  takmer úplne neznámy Simon Hesera. Filmom presakuje melanchólia a ústredný antihrdina s tvárou výborného Marka Burnsa sa zdá byť absolútne beznádejným prípadom neustále sa ponárajúcim do vlastnej mizérie. Napriek vlastnej nezodpovednosti je mu zverené maloleté dievčatko, aby s ním strávil deň (azda má na to ako otec stále nárok), no to vzápätí vláči po krčmách a neustále ho stráca (úmyselne i neúmyselne). Napriek všetkým útrapám je však medzi ním a dievčaťom akési zvláštne puto - ťažko však vyplývajúce z tušených rodinných zväzkov - muž sa ako otec rozhodne nespráva. Veľmi zaujímavá zabudnutá snímka so skvelými hereckými výkonmi (všimnúť si možno aj drobnú roličku Petera Sellersa), sychravou atmosférou a pocitom prehlbujúcej sa beznádeje.