AlexUnited

Tvorbu režiséra Darrena Aronofskeho zvyknem hodnotiť pomerne kriticky, jeho doposiaľ údajne najvydarenejšie a najpopulárnejšie diela ma nejako nenadchli, ale tento kúsok sa mi na moje prekvapenie dosť páčil. Aj bez rôznych skrytých odkazov a symboliky by to bol sám o sebe kvalitne stvárnený príbeh o tom, ako dať taktne najavo otravným návštevníkom, aby konečne vypadli, že by mal už človek rád doma kľud. Hlavná hrdinka bola sympatická, súcitil som s ňou, fandil jej a Jennifer Lawrence svoju úlohu zahrala presvedčivo a realisticky. Celý čas som očakával, čo sa z toho nakoniec vykľuje, blížiac sa k záveru nastávalo čoraz väčšie psycho, strácal som sa, nevedel som či resp. čo je skutočné, čo halucinácia, kto je normálny, komu šibe, zmätený som bol, nechápal som, ale vôbec mi to nevadilo, pretože sa na celé to dianie dobre pozeralo. Herci odvádzali solídnu robotu a taktiež potešilo niekoľko vydarených vyhrotených scén. Po prečítaní vysvetlenia (ktoré som ja, ako defacto neznalý problematiky, nemal šancu sám do detailov odhaliť a pochopiť) musím nadôvažok uznať, že čo sa javilo ako chaotická spletitosť je vlastne prepracovaný inteligentný príbeh s určitým posolstvom. Do sledovania som (aj kvôli rozporuplným recenziám a hodnoteniam) išiel s obavami, ale naozaj musím priznať, že som prekvapený aké vysoko pozitívne dojmy si odnášam.

Spočiatku som sa zdráhal udeliť plný počet, keďže som mal menšie výhrady najmä čo sa týka posledných dvoch poviedok, ale po treťom zhliadnutí už prípadné nedostatky neberiem až tak do úvahy a udeľujem také hodnotenie, aké si táto skvelá inteligentno-zábavná záležitosť zaslúži. Pretože ak človek pozná nejaký film naspamäť a napriek tomu sa teší, ako si ho (v prípade ak sa naskytne možnosť) opakovane pozrie, tak to bude asi preňho naozaj pecka. Šesť navzájom nesúvisiacich historiek, ktoré drží pohromade spoločný motív pomsty a toho, že niekomu občas v hraničnej situácii jednoducho rupnú nervy a zachová sa, jemne povedané, neštandardne :) Ak by som mal podrobne klasifikovať jednotlivé epizódy tak: 1.Lietadlo - 5* (dobrá vtipná navnadzujúca anekdota) ... 2.Reštaurácia - 5* (vcelku prekvapujúci uletený koniec) ... 3.Autá - najsilnejších 5* (jednoznačne najlepšia poviedka, minimum postáv, perfektná zápletka dovedená do absurdného vyvrcholenia, strašne som sa rehotal) ... 4.Odťahovka - medzi 4* a 5* (výstižné zobrazenie ako jedna malá blbá smolná náhoda môže spustiť reťazec okolností a udalostí, ktoré človeku dokážu zruinovať život) ... 5.Nehoda - slabšie 4* (inteligentná konverzačka, akoby nedotiahnutý záver) ... 6.Svatba - 4* (niekoľko zábavných vtipných momentov, očakával som však grandiózne finále v duchu hesla to najlepšie nakoniec, potenciál ale nebol naplno využitý). Musím teda skonštatovať, že prvé tri príbehy boli lepšie než tie ostatné tri avšak aj napriek tejto menšej nevyváženosti sú Divoké historky ako celok špičkovým diváckym zážitkom a jeden z mojich obľúbených filmov poslednej doby.

Možno som až príliš veľkorysý v hodnotení, keďže ak to malo byť niečo na pomedzí hororu, rozprávky a romantického filmu, tak tie hororové prvky nemohli splniť prípadné vysoké očakávania a nároky hororového fanúšika - strašidelnosť som nepociťoval, duchovia a ich stvárnenie resp. spôsob zjavovania sa na scéne pôsobili amatérsky, nemohli nijak vydesiť a ľakačky skoro žiadne. Príbeh jednoduchý, v závere sem-tam trošku haprovala logika, chýbal nejaký veľký zvrat či šokujúca pointa (môj tip na rozuzlenie mi teda nevyšiel). ALE - toto všetko hádžem za hlavu a spomenuté "výčitky" neberiem ako negatíva, ale ako zámer tvorcov natočiť romantický fantasy soft horor. A to sa vydarilo. Sústredím sa teda na pozitíva a v pamäti mi ostanú najmä tie kladné dojmy. Takže v prvom rade špičková nádherná krásna vizuálna stránka. Už dávno som nevidel tak perfektne vykreslené hororové prostredie s takou atmosférou. Výkladná skriňa gotického hororu z viktoriánskeho obdobia. Ďalej sympatické postavy na čele s hlavnou hrdinkou a kvalitné herecké výkony všetkých do jedného. Nijaké zdĺhavé či zbytočné pasáže, dej plynule odsýpal, vôbec som sa nenudil a to je predsa najpodstatnejšie.

Tak a bude sa teraz vychvaľovať a vyjadrovať iba samé superlatívy. Toto bolo jedno famózne dielo. V prvom rade – motív príbehu : skupina navzájom (viac-menej) cudzích ľudí umiestnená (či už uväznená alebo len nejakým spôsobom ocitnutá) na jednom mieste, resp. v jednej lokalite, kde sa odohráva (takmer) celý dej alebo jeho podstatná časť. Táto premisa je jedna z mojich najobľúbenejších (väčšinou sa v súčasnosti vyskytuje najmä v nejakých béčkových nízkorozpočtových hororoch, teraz som si ju mohol vychutnať v špičkovom áčkovom kvázi-westerne). Všetko tu krásne do seba zapadá, drží pohromade ako jeden celok odohrávajúci sa v peknom zasneženom prostredí (trošku mi to celé pripomenulo horor Vec z roku 1982), vycibrené dialógy, perfektné hlášky, humor ktorý je buranský a zároveň inteligentný, nepredvídateľný vývoj deja, nabúravanie klišé (nečakané úmrtia, likvidácia niektorých postáv ktoré to „určite prežijú“ prichádza nečakane zavčasu a tie ktoré sú okamžite zrelé na porážku sa držia pomerne dlho). Absolútne nesúhlasím s názorom, že začiatok je nudný alebo že príbeh má príliš pomalý rozbeh. Ja som si vychutnal každý moment, aj ten začiatok má svoju kvalitnú atmosféru, keď divák vie že sa k niečomu postupne schyľuje, že v tej nesúrodej skupine postáv sa každú chvíľu niečo drsné udeje, niečo sa zomelie ale človek nevie kedy, ako, prečo a čo presne sa stane, iba cíti že niečo visí vo vzduchu – toto je výborný spôsob budovania napätia. Napriek dlhej stopáži som sa teda ani sekundu nenudil, chvíľami som bol napnutý jak struna, chvíľami sa rehotal. Vyzdvihnúť treba taktiež skvelý český dabing !!! V tejto súvislosti treba aj osobitne spomenúť toľkokrát ospevovanú perfektnú historku s lofasom. Šúľal som sa od smiechu. To bol génius čo rozhodol o tom, že v tejto scéne mužský pohlavný úd nazvú priamo týmto pojmom aj keď bolo k dispozícii niekoľko klasickejších bežnejších, viac či menej vulgárnych pomenovaní. Ešte teraz sa smejem keď si na to spomeniem.

Možno som v kútiku duše naivne čakal inteligentné, do bodky prešpekulované sci-fi na vysokej úrovni postavené na reálnych základoch fyzikálnych zákonov s nejakým šokujúcim, no vedecky podloženým rozuzlením, ale už úvodné minúty (točiace sa okolo rodiny - otec-hrdina čo ide zachraňovať ľudstvo, dcéra, ktorá s tým nie je stotožnená atď.) predznamenávali, že pôjde skôr o typický americký „veľkofilm“ plný klišé a citového vydierania. Prekvapujúco sa tu postupne našli aj svetlé momenty, kedy bolo nejaké napätie (najmä preskúmavanie planét) a bol som aj zvedavý čo sa z toho vykľuje, ako to dopadne a celé do seba zapadne, i keď mi nesedelo, že údajne špičkovo vycvičená posádka, ktorá sa vybrala na „opačný koniec“ vesmíru občas pôsobí akoby nemala absolvovanú ani fyziku základnej školy. Všetky nádeje na ako-tak solídne hodnotenie definitívne pochoval záver, ktorý bol podľa mňa čistým fiaskom. Nerozumiem čo úžasné na konečnom rozuzlení toľko divákov vidí. Pre mňa tak asi najlepším momentom, ktorý si odnášam z tohto filmu ostáva prečítanie verbalovho komentára po jeho dopozeraní :)

Napriek tomu, že príbeh je pomerne jednoduchý a priamočiary, na prvýkrát som až tak veľmi nepochopil o čo v ňom išlo, pretože som podstatnú časť odsledoval iba v polobdelom stave (čo sa mi bežne nestáva). Nevedel som či kvôli únave alebo nudnému deju. Utkvelo mi však v pamäti, že sa mi veľmi páčilo depresívne a pochmúrne prostredie, v ktorom sa to celé odohrávalo. Druhýkrát s odstupom času dávali film v televízii opäť neskoro v noci, ale tentokrát som si dal pozor aby som ho začal pozerať a aj dosledoval v úplne sviežom stave. Napriek tomu znova – približne v polovici ma začal chytať mikrospánok. Cez reklamu som si teda išiel niekoľkokrát opláchnuť ksicht studenou vodou a podarilo sa mi tak pri plnom vedomí dopozerať túto kultovú klasiku, takže môžem objektívne a zodpovedne zhodnotiť, že príbeh je naozaj nudný a uspávajúci. Ale tá atmosféra, ktorú sa podarilo navodiť je perfektná, tak špecifická a neopakovateľná, že som nútený zvýšiť hodnotenie aspoň na 3*, čo je na uspávajúce dielo solídny výsledok.

Prvá séria má už zo začiatku chytľavejší nástup, pravdepodobne pútavejší (a menej komplikovaný) príbeh a ťaživejšiu, temnejšiu atmosféru než tá druhá. Niektoré časti sú naozaj vydarené, zaujala ma napríklad 3.epizóda a v nej návšteva kresťanskej komunity. Strašne mi ale v tejto sérii liezol na nervy detektív, ktorého hral Woody Harrelson. Totálne nesympatická postava, správal sa ako primitívny agresívny buran, a toto mal byť akože kladný hrdina? (McConaughey aj s jeho filozofickými vložkami bol určite sympatickejšou časťou nesúrodého dua vyšetrovateľov). V druhej sérii sa celý dej a zápletka zdá na začiatku omnoho komplikovanejšia až extrémne prekombinovaná a človek musí sledovať jednotlivé diely veľmi pozorne aby sa v nich nestratil. Prvé štyri časti som si pre istotu pozrel dvakrát aby som pochopil celý priebeh a všetky súvislosti a keď som si ich dal dohromady, tak som prišiel k záveru že i druhá séria kvalitatívne v ničom nezaostáva aj keď obsahovo, prostredím či atmosférou ide o úplne iný štýl. Vysoko pozitívne hodnotím záverečnú časť, vôbec som takýto prekvapujúci koniec nečakal.

Majstrovské dielo spomedzi minimalistických thrillerov. Perfektná zápletka, dej, vizuálne spracovanie, napätie a hlavne výborne zvolená nesúrodá trojica zlodejov, v rámci ktorej sa prakticky okamžite po zahájení akcie začnú objavovať a stupňovať vzájomné konflikty a hádky na čom som sa najviac bavil. Pochváliť v tomto prípade treba aj kvalitný slovenský dabing TV Markíza.

V tomto ročníku sa vyskytla podľa mňa až nezvykle vydarená, vyvážená, žánrovo pestrá a rozmanitá zostava dobrých pesničiek. Po prvom semifinále som bol vyložene spokojný, pretože do finále odtiaľ postúpili takmer všetky skladby ktorým som to prial. Kľúčový bol postup mojich dvoch naj favoritiek: Estónsko (Elina Nechayeva : La Forza) a Fínsko (Saara Aalto : Monsters). Z kompletnej desiatky postupujúcich by som možno jednu-dve skladby vymenil, ale ideálnych výsledkov sa človek asi nikdy nedočká. Výsledky druhého semifinále však už boli pre mňa katastrofou. Bol tam síce pretlak kvalitných songov takže som vopred rátal s tým, že niekoľko mojich obľúbencov nemá šancu sa prebojovať, ale vôbec by ma nenapadlo, že vyletia obidvaja moji najväčší favoriti z tohto kola a to Malta (Christabelle : Taboo) a Poľsko (Gromee feat. Lukas Meijer : Light Me Up). Taktiež mrzí aj tesný nepostup Rumunska. Finálové kolo som už sledoval teda s istou mierou sklamania a znechutenia, pretože (ako v podstate každý rok) mi vo finále zopár interpretov chýbalo, keďže na ich úkor postúpil niekto, kto tam nemusel byť. A to som po prvom semifinálovom kole naozaj dúfal, že tentokrát mi to má šancu vyjsť defacto ideálne. Preto stŕham jednu hviezdičku, inak hodnotím nadpriemerne, pretože ako som spomínal skladby boli tento rok kvalitné, rôznorodé hudobné štýly (páčili sa mi Estónsko, Fínsko, Dánsko, Rakúsko, Moldavsko, Slovinsko, Taliansko, Španielsko, Litva, Albánsko, Austrália, Cyprus, Maďarsko, z nepostupujúcich Malta, Poľsko, Rumunsko, možno ešte Azerbajdžan, Švajčiarsko,...), množstvo sympatických atraktívnych speváčok, moderátorky taktiež v pohode. Celkovú víťazku nehodnotím, vyhrala divácke hlasovanie, takže čo si ľudia zvolili, to majú. Hlasy poroty tentokrát narobili menej škody než minulý rok, aj keď je zvláštne že porotcovia skôr podporujú mainstreamové pesničky a diváci viacej vedia vyzdvihnúť alternatívne či umelecké vystúpenia. Nesúlad a rozpor medzi diváckym a porotcovským bodovaním je po tomto ročníku evidentný a v mnohých prípadoch markantný, stále si myslím, že hlasovanie porôt by malo byť zrušené.

Ťažké rozhodovanie medzi 4* a 5*. Cca prvá hodina je špičková, istá akčnejšie ladená pasáž vyložene strhujúca. Opäť sa tu vyskytuje viacmenej klasický overený koncept série Votrelec/Prometheus – t.j. posádka kozmickej lode pristane na neznámej odľahlej planéte, idú ju preskúmať, niečo nájdu, z čoho sa neskôr (prostredníctvom infikovaného smoliara) vykľuje potvora s cieľom ničiť. Pokojne môže byť kopec ďalších pokračovaní s takýmto scenárom a stále sa budem baviť. V tomto dieli navyše figuruje dosť veľké množstvo postáv (hodnú chvíľu mi trvalo zorientovať sa kto je kto), to znamená že aj ich likvidácia ide jak na bežiacom páse (jeden za druhým, viacero naraz, proste masakruje sa vo veľkom). Preživších je extrémne ale extrémne málo, škoda len že prežijú zrovna tí, ktorým som to prial asi najmenej. Nad tým by som síce aj mávol rukou, ale taktiež bolo i pár hluchých miest a zopár zbytočných filozofických dialógov. Taktiež záverečný kvázi zvrat je veľmi priehľadný a ľahko odhadnuteľný, takže aj napriek vynikajúcemu diváckemu zážitku sa prikláňam nakoniec síce tesne, ale predsa len k nižšiemu z dvoch možných ohodnotení.