siloalampa

Seriál mal výkyvy ako hra Lotyšských hokejistov na MS 2024. Slabé 3 hviezdy.

Všetky diely opíc po roku 2010 krásne šliapu a ani tento nie je výnimkou. Po predošlom diely som si želal akýsi príbehový posun, ktorý naozaj prišiel. Filozofický podtón je veľmi fajn a núti premýšľať, čo mám na tejto sérii ozaj rád, bohužiaľ ma zamrzel koniec, ktorý to celé opäť vrátil tam, odkiaľ som si to nedávno želal odpratať. Čo som však s istotou zistil, že som fanúšik celej tejto série a rád ním zostanem naďalej.

Námet fakt zaujímavý, ale po treťom diely to rýchlo letelo z kopca... Viem, že všetci sme istým spôsobom psychicky postihnutí, ale neviem, či robiť z toho exhibíciu je ten správny spôsob terapie. Najmä z úcty k okoliu a ďalším generáciám.

Tretia hviezda za hlavného hrdinu. Vyzerá, že z neho vyrastie herec.

Verím, že horší typ herca ako "Juraj Šoko Tabaček" nikde neexistuje. I keď v tomto romantickom happy americkom filme by sa adeptov našlo...

Dávam 6. Po nenápadnej prvej polovici sa s mojou dušou začali diať veci. Pohladenie, pookriatie, letmý úsmev i slzička. Udretý klinec po hlavičke. K tomu všetkému prekrásny soundtrack, a keďže som učiteľ a milujem "Hovory k sebe" od Marca Aurélia, koniec ma dojal ako riť.

Bol som prinútený ísť do kina a tak plné kino som nevidel ešte nikdy. Pre bežných konzumných brojlerov je to asi pecka, tretiu hviezdu dávam režisérke za vyjadrenie, ktoré som postrehol niekde v TV - sama je si dobre vedomá, čo vytvorila a mal som z toho pocit, akoby sa chcela ospravedlniť sama sebe. Ak nepotrebujete a nevyhľadávate "pridané hodnoty", máte rady Prachařa, Polnišovú , či Evelyn, pravdepodobne ste za posledných pár rokov nič lepšie nevideli...

Aj tak nikdy neporozumiem podstate tvorby remakov.

Slovenský Harry Potter podľa Jakubiska s hercom z rodinných záležitostí v hlavnej úlohe. Keby mi niekto po vyjdení z kinosály kázal prerozprávať dejovú líniu, bez srandy by som to nedal... Najväčšia výčitka smerom k filmu - to čo mám na Jakubiskovi najradšej (humorne podané korenie života medzi riadkami), tam nebolo ani kúsok. Najväčšie plus jednoznačne herecký výkon Dana Nekonečného, ktorý to nehral.

Tí, ktorí vyčítajú tomuto dokumentu nepresnosť, málo informácií, či nejaký ten zmätok majú svoj kúsok pravdy. Ja mám tiež svoj, keď poviem, že tento dokument je predovšetkým klenotom príbehovým, ktorý nepotrebuje po 100 iných dokumentárnych filmoch o 2. sv. presne do bodky informovať, ale zanechať stopu v podobe výpovede. To sa dokonale podarilo.