SeanLSD

Čuduj sa svete, Luc Besson ešte nezabudol rozprávať príbehy bez veľkých efektov. Takýto sústredený  na psychologickú situáciu, vývoj a transformáciu, príbehovo silný a rytmom prekvapivo pomalý, filmársky surový a umiernený súčasne už nebol 20 alebo aj 30 rokov. A Caleb by mal zbierať ceny podberákom.

Natočiť film o Eiffelovi ako v prvom rade romantickú drámu o dávnej či večnej láske - ak to vôbec je aspoň sčasti pravda - nepovažujem za dobrý nápad. To akože aby to bolo aj pre ženy ? Áno, tí herci sú síce skvelí a krásni, napätie medzi nimi iskrí a vášeň je priam hmatateľná, ale od spracovania života inžiniera, ktorý bol fenoménom svojej doby a ktorý postavil najslávnejšiu stavbu sveta, chcem niečo iné. Dráma okolo stavby veže je hrozne čiastková - pritom z takých scén, ako spájanie pilierov do prvého podlažia sa dal natočiť dychberúci biják, skoro taký protipól Annaudovho POŽIARU NOTRE-DAME. Je skvelé, že hoci je to film o Eiffelovi a nie o jeho veži, vzdáva hold stovkám bezmenných robotníkov, ktorí sa podieľali na jeho sláve, ale ani na to sa film nesústredí a tvrdohlavo sa toči okolo svojej romantickej story. Čo je strašná škoda, lebo aj odhliadnuc od iných jeho stavieb, o ktorých našťastie existuje dosť skvelých dokumentov, ja vidím romantický heroizmus aj v tom železnom Eiffelovom monštre, v tej kovovej kráske nad Seinou, ktorá dodnes fascinuje a opantáva zrak. Ak už chceli filmári nájsť v živote známeho inžiniera drámu, čo tak zamerať sa na to, že po fenomenálnom úspechu veže na Svetovej výstave sa pustil do participácie na stavbe Panamského prieplavu, ktorá nedopadla a viedla až k súdnemu procesu a uväzneniu, následne na čo roztrpčený Eiffel naveky zanechal stavebnú činnosť - to nie je dobrá dráma ? Každopádne, nech už je milostná história o osudovej láske v tomto filme vybájená alebo nie a či už sa odohrala takto nejako alebo nie, Eiffelova veža nemá tvar písmena A kvôli nejakej Adrienne, čo ako kúzelnej, ale kvôli fyzike a film EIFFEL je len turistická propaganda, ktorá nás má presvedčiť, že za najslávnejším symbolom "mesta lásky" stojí príbeh skutočnej lásky, bez ktorej by veža hádam ani nevznikla alebo minimálne nepretrvala.

Meliésov veľkofilm zo samého sklonku jeho éry ho ukazuje stále vo forme, ale súčasne je aj jasným dôkazom toho, že sa za tých 10 rokov nikam neposunul. CESTA NA MESIAC, presne o toľko staršia, je výrazne lepším filmom - a prekvapivo dynamickejším. Na to, že DOBYTIE PÓLU trvá polhodinu, sa tam toho zas tak mnoho nestane ani neukáže.. akoby sa všetky sily šetrili na záverečnú scénu s obrom - ktorá musela byť vtedy ohromujúca, avšak neoslní. Čakal som omnoho viac.