leila22

Či už pôjdete s deťmi, bez detí alebo ako skupinka dospelých, je to úplne jedno. Pixarovka V hlave 2 má opäť čo ponúknuť úplne každému. A hoci sú pri pokračovaniach isté obavy vždy na mieste, v prípade tohto príbehu naozaj nemusíme veriť skeptickým myšlienkam vo vašej hlave. Z našej hlavnej hrdinky Riley sa medzičasom stala teenegerka a jej spektrum emócií sa podstatne rozšírilo, pretožeee...dorazila PUBERTA. A tá vie byť divoká. Emočný rollercoaster začína 3-2-1. Na scénu prichádzajú nové pocity ako Úzkosť, ktorá spočiatku novú situáciu s prehľadom ovládne. Nuda prekvapivo prinesie mnoho zábavných momentov a mojím favoritom sa stala Trápnosť, ktorá napriek tomu, že sa iba neustále cíti zahanbene a v tichosti prežíva svoje rozpaky, obnažuje sa nám v tak roztomilom prevedení, že si nás okamžite získava a pocity blízkosti sú namieste. Pokračovanie V hlave je skvelo fungujúcim kokteilom dobrodružstva, humoru a pestrej animácie, ktorá určite poteší aj menších divákov. Pre tých väčších má pripravené hodnotné lekcie. Veľké plus filmu tkvie aj v tom, ako sa ani v jednom ohľade nesnaží tlačiť na pílu. Navyše do deja zakomponováva aj rôzne typy animácií, ktorých prvky prinášajú to správne osvieženie a dokonca sú nositeľmi jedných z najvtipnejších scén. Táto kino novinka o formovaní identity a zachovania si toho vlastného, aj na úkor posmechu a nezapáčenia sa všetkým, prináša na plátna kín ďaleko viac ako len hravosť a pobavenie. Pretože pracovať s emóciami sa učíme celý život a občas si v tom (hádam nielen ja) pripadám ako úplný nováčik.

“I've never been scared like that before... and I've never felt more alive." Táto jedna veta dokonale vystihuje esenciu celého filmu. Alex Garland natočil film o občianskej vojne v USA a natočil ho pre mňa (verím, že si rozumieme) skutočne krásnym spôsobom. Na pozadí rozvrátenej spoločnosti zachytáva svet vojnových žurnalistov a silu fotografie. V rámci štvorice hlavných postáv, ktoré sa neustále dostávajú do patových situácií, dokáže po celý čas udržať vzácnu atmosféru intimity. Zatiaľ, čo v pozadí sa ozývajú výstrely, divákovi podsúva početné obrazy, z ktorých je cítiť jemnosť, silnú nehu a hmatateľnosť života. Výbornú kameru dopĺňa rovnako skvelá práca so zvukmi a najmä jej striedanie s tichom, ktoré necháva priestor vyniknúť sile momentu. A hoci Jesse Plemons tentokrát veľký priestor nedostal, nič to nemení na tom, že prispel snáď k nájzásadnejšej scéne celého filmu.

Prvá hodinka je výborná. Krásne atmosferická, až taký neo-noirík s veľmi uveriteľnou retro atmosférou konca 80-tych. Do toho nemecké steroidy a tá správna “špina”, ktorá je pre niektoré A24-ky typická. Tak ako dokáže byť Kristen Stewart v iných filmoch ženská, tak dokáže zo seba urobiť aj poriadne chlapča a spolu s Katy O´Brian im to fakt ladí. Škoda, že v druhej polovici sa to začína celé jemne rozpadať, aj samotná zápletka je pomerne banálna. No i odhliadnuc od toho je u režisérky Rose Glass (aj po jej debute Saint Maud) cítiť slušný potenciál a jej tvorbu budem sledovať aj naďalej.