Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Akční
  • Drama
  • Animovaný
  • Dokumentární

Recenze (2 728)

plakát

Tomb Raider (2018) 

Ak si uvedomíme, že ide o film nakrútený podľa hry, tak je jasné, že kvalitatívne vysoko prekonáva väčšinu filmov podľa hier, ak nie rovno všetky. Veď väčšina z nich je takmer nepozerateľná. Plusom nového Tomb Raidra je aj to, že sa drží pri zemi. Žiadne prepálené akčné scény, rozumné využívanie CGI a najmä sympatickí hrdinovia. Okrem Lary aj Lu Ren, syn námorníka, ktorý sa kedysi vydal na ostrov spolu s jej otcom. O jeho minulosti prakticky nič nevieme, takže jeho priam až stoický pokoj aj v silne vypätých situáciách, odvahu a zručnosť v streľbe nebudem spochybňovať. Ale aj to, čo dokáže zoči voči ohrozeniu Lara, je na dnešnú dobu trochu prekvapujúce. Vždy sa rýchlo zotaví aj z vážnych zranení, napriek svojej subtílnej postave si dokáže v boji poradiť aj s násobne väčšími a silnejšími súpermi, ktorí narozdiel od nej majú aj bojový výcvik a skúsenosti. A práve to je asi hlavný mínus snímky. Mohla byť trochu inteligentnejšia a lepšie prepracovať zápletku i záporákov. Ak sa však bude v sérii pokračovať a vráti sa Alicia Vikander aj s Danielom Wo po boku, nebude to márne. 70%

plakát

Dívka ve vlaku (2016) 

Rozprávanie je porozbíjané do viacerých nenasledujúcich časových etáp, orientácia v nich však nie je náročná a dejové skoky nepôsobia rušivo. Naopak, dianie urobia zaujímavejším. Pri chronologickom radení by film stratil svoje čaro. Pravdu tak odhaľujeme postupne a divák má šancu tipovať ďalší zvrat. Ich počet je možno ku koncu trošku prestrelený, finálnu verziu by očakával málokto. Divákov znalých predlohy určite nebude veľa, keďže v našich končinách takéto knihy získavajú na popularite až s príchodom filmu do kín. 80%

plakát

Mechanik zabiják: Vzkříšení (2016) 

Statham hrá svoj stoický štandard, vraždí mu to stále na výbornú. Vedľajšie postavy sa tu veľmi neohriali, čo je škoda, pretože Michelle Yeoh aj Tommy Lee Jones patria do úplne iných vôd, ako výrazovo jednotvárny Jason. Najväčšou devízou filmu je však výskyt božskej Alby, ktorá stvárnila osudovú Ginu veľmi vierohodne. Chlapovi skutočne netrvá dlho a je do tejto exotickej bábiky zamilovaný až po uši. Statham nie je výnimkou. Vo svojej kariére hral po boku rôznych krások, no chémia, akú mal na pľaci s Albou. sa len tak nevidí. Filmu to počas vykonávania vrážd dodalo ten správne naliehavý drajv. 72%

plakát

Mumie (2017) 

Aktuálna Múmia si od tej z roku 1999 čosi požičiava: prológ vysvetľuje staroveké súvislosti a cestu k tajným skrýšam egyptskej civilizácie odkryje vojnový konflikt, umne zakomponovaný do aktuálneho kontextu bojov v Iraku a ničenia bohatého kultúrneho dedičstva predkov. Tam sa ale podobnosti končia. Ak niečo dosiahla Múmia z roku 1999, tak to bolo prinavrátenie viery v nekonečné možnosti filmového média – tá aktuálna Múmia len dokazuje, že neobmedzené možnosti pre niekoho skrátka znamenajú, že žiadna možnosť zárobku nezostane nepreskúmaná. 25%

plakát

Nekonečná láska (2014) 

Takže v príbehu lásky na prvý pohľad máme dievča z bohatej rodiny, ako protiklad chlapca vyrastajúceho v chudobných pomeroch, klamanú a všetko znášajúcu manželku, otca, ktorého despotickú povahu ešte viac zvýraznila a poznačila smrť syna, z ktorej sa nedokáže spamätať, odvrhnutá a zlomyseľná priateľka Davida, slušný a manželkou opustený majiteľ autodielne (otec Davida) a aby nič nechýbalo len tak mimochodom sa mihne aj téma rasizmu. Tak na okraj, aby nič nechýbalo. Hrdinovia sa prevážajú v luxusných autách, vidíme, ako sa žije v autodielni, luxusnom byte, idylickej chatke pri jazere, nechýba ani náznak notoricky obohranej balkónovej scény, praskanie ohňa v krbe, skákanie do vody, prechádzky v daždi a letisko. Ak som niečo zabudol prepáčte... Jednoducho Love story na nedeľný večer. Keď ste už videli celú fimografiu Rosamunde Piltcher tak potom tento film budete milovať. Jedno klišé strieda druhé a tak dokola. Ale koniec koncov romantika je romantika. 35%

plakát

Flashdance (1983) 

Pekná hlavná hrdinka a dobrá hudba. Tak by som charakterizoval celý tento film. Celý dej je jedno veľké klišé a nezachráni to ani rok vydania. Niekto mi nenakecá, že pre 40 rokmi ľudia nevedeli natočiť duchaplný romantický film o 18 ročnej zváračke, ktorá po nociach tancuje na barovom pulte a ťahá to so svojím šéfom a ktorej sa splní jej malý americký sen a síce že sa stane profesionálnou tanečnicou (tento raz už nie v bare). Milostný príbeh mi dosť vadil, už len kvôli hlavnému páru, kde mužský protagonistka vyzerá, že by mohol byť otec malej Alex a nie jej milenec. Hudba to ťahá do priemeru inak by som hodnotil oveľa prísnejšie. 44%

plakát

Amélie z Montmartru (2001) 

Asi ma atmosféra tohto filmu obišla ale zdá sa mi úplne obyčajný. Síce má dobrý začiatok a rozprávač podáva príbeh pútavo a zaujímavo aj pre nezainteresovaného diváka. Hlavná postava Amélie v podaní Audrey Tautou je dosť podivné stvorenie, ktoré robí dosť podivné veci. Keď nájde vo svojom byte schránku z premetmi predchádzajúceho majiteľa dá si za úlohu vyhľadať ho a vydá sa teda na dobrodružstvo na konci ktorého čaká možno vytúžená láska. No ako som hovoril už na začiatku celé je to fádne a nezaujímavé. Pre mňa jednoducho zabudnuteľný film. 45%

plakát

Pasažéři (2016) 

Kritizované akčnejšie finále poskytuje niekoľko zaujímavých scén, z ktorého je bazénová v stave beztiaže priam nezabudnuteľná. Okrem ústredného páru zo skromného počtu hercov vyniká najmä robotický barman Arthur v podaní skvelého Michaela Sheena. Autoritatívny veterán sci-fi žánru Laurence Fishbourne sa na plátne veľmi neohreje a ešte menší priestor dostal Andy Garcia. Hudobne sa činil výborný Thomas Newman, dvorný skladateľ tónov vo filmoch Sama Mendesa. Originalitu a sviežosť režisérovi Tyldumovi odškriepiť nemožno. Aj napriek nedostatkom treba uznať, že máloktorý režisér dokáže pospájať toľké žánre v pomerne funkčný celok. Pasažierom sa to celkom podarilo. Nenechajte si ich ujsť na veľkom plátne. 79%

plakát

Pařba v Bangkoku (2011) 

Humorná stránka filmu je značne zvrátenejšia, čo automaticky ale neznamená, že i vtipná. Umelé znásilňovanie vtipu ho ťahá do šedého priemeru moderných komédií. Istotne sa vyskytne pár mimoriadne vtipných a úsmevných momentov, poväčšine však ide o nevýrazné šplechy. Zatiaľ, čo pôvodne bol mierne divné „dieťa“ Alan najsviežejšou zložkou filmu vďaka krajne nekonvenčnému humoru, v sequeli z neho samoúčelnosť niektorých vtipov robí iritujúceho hlupáka. Sequel teda doplatil na nepísané pravidlá Mekky filmu. Monotónnosť, ktorá nahradila originalitu a gráciu má aj svoje svetlé momenty, ale spev Mikea Tysona v záveru to istotne nie je. Jediná náplasť na dušu sa naskytá v záverečných titulkoch, znova obohatených o fotokoláž z „jednej noci v Bangkoku“, no cesta k nej je strastiplná a ubíjajúca. I to podtrhuje, že sa dvojka stala chabým odvarom svojho predchodcu. Zostáva len dúfať, že avizované tretie pokračovanie nebude opakovaním opakovaného vtipu. 45%

plakát

Kazatel (2011) 

Kazateľ je typickým béčkom s depresívnou hudbou, zopár vydarenými efektmi a diétnou porciou akcie. Ak režisér Scott Charles Stewart nakrúti ešte zopár podobne ladených kúskov, možno sa vzhľadom k vzostupnej kvalite o pár rokov dočkáme solídneho postapokalyptického thrilleru. Dovtedy nás uteší aspoň fakt, že Paul Bettany tu nestvárnil anjela. 48%