Fiftis

Ako to v prípade experimentálnych filmov býva tak I'm Not There nemusí voňať každému. Mne doslova páchlo. I'm Not There nie je na prvý pohľad divácky vďačný film a po stránke rozprávania je to vďaka častému preskakovaniu z jednej etapy Dylanovho života na druhú občas vlastne tak trochu zmätočné a možno je škoda, že sa každá ľubovoľná etapa neodohrá do konca aby bola následne nahradená ďalšou. Bob Dylan patrí medzi najslávnejších hudobníkov sveta o ktorom sa dá povedať, že bolo veľmi ťažké viac-menej v rýchlosti vysvetliť jeho verejný imidž a hudobný štýl, pretože ich Dylan dodnes vystriedal niekoľko a už preto bolo jasné, že ak sa Bob Dylan dočká filmovej biografia tak bude pred tým daným filmárom veľmi zásadný oriešok.

Mal som tú česť pozrieť si prvý aj druhý diel v priebehu jedného dňa a nie s odstupom šiestich rokov, ktoré rozdeľujú dobu vydania týchto dvoch snímok. Preto sa mi ľahšie porovnáva. Treba pochváliť, že o niečo lepšie zapracovali na animácií a je to aj farebnejšie, respektíve farby sú sýtejšie. Inak ale bohužiaľ hodnotím rovnako, pretože po príbehovej stránke sa to nezlepšilo. Tvorcovia mali dá sa povedať 6 rokov na to, aby vymysleli perfektný príbeh, ktorý bude konkurovať Nemovi či Príbehu žraloka, no potenciál nebol využitý. Nie som fanúšik rýb, ale som priaznivec podmorského sveta, ale toto dielo ma nezaujalo.

Poviete si to čo ja - animovaná snímka, ktorej hlavnou témou je baseball asi nemôže zaujať deti v strednej Európe, ktoré ani nevedia čo to je. Ale ono to zafungovalo a páčilo sa to aj mne - ktorému baseball nič nehovorí. Neznámy film, o ktorého existencií som dlho ani netušil ma pozitívne prekvapil. Treba ale povedať, že je skôr určený pre deti asi od 10-12 rokov, pretože sa nezameriava na komediálnu stránku, ale hlavne na napínavý a dobrodružný príbeh, ktorý menších neosloví. Máme tu zaujímavé postavy - baseballovú loptu a pálku. Hlavný hrdina zažije množstvo dobrodružstiev a nebezpečí na cestách a ja môžem len odporučiť nadšencom animákov.

Keď už sa animovaný film nedá odporučiť ani deťom, tak už je zle. Príšerná animácia, ktorá už aj pred rokom 2006 vedela vyzerať lepšie, príšerný lacný a nudný príbeh pri ktorom deti zaspia a nič nové. Nesympatickí malí hrdinovia, zloduši, ktorí nešíria strach, žiadne humorné ani roztomilé scény. Caspera som mal v detstve rád, ale toho vyložene animovaného, nie počítačovo ale ručne animovaného a už tobôž nie toho filmového - hraného. K filmovým Casperom by ste ma už nedonútili. Dosť sklamanie, i keď vo svojom 33.roku života som ani nečakal, že budem unesený.

Inside Man nie je experimentom ani tematickým, ani formálnym. Aj keď stavia na vybehaných žánrových základoch, dokáže ich podať svojrázne a pútavo. Je to film, ktorý stavia na množstvo filmových mega hviezd. Na vybudovaní rovnocenného vzťahu príbehu a rozprávania sa v značnej miere podieľajú formálne vyjadrovacie prostriedky filmu - kamera a strih. Tie často odkazujú k rôznym médiám a tým skôr k rozprávaniu než k príbehu. Film je príkladnou ukážkou priemerného thrilleru. Je zábavný, napínavý, miestami uvoľňujúco vtipný, inteligentný. Zručná réžia, kvalitný scenár, slušivá formálna stránka, dobrí herci, to všetko hrá v jeho prospech. Chybičkou krásy je prvoplánovosť niektorých odkazov a hluché miesta.

Shark Bait je neuveriteľne slabý film, ktorý vykradol Nema i Príbeh žraloka. A zároveň je opticky dlhý, nudný, nič sa v ňom nedeje a vôbec, s výnimkou prvého ročníka základnej školy nemá divácku klientelu. Dokonca aj tá sa otočí na päte, vzhľadom na neznámosť, slabé vtipy i dej, oveľa rýchlejšie, ako si distribútor mohol myslieť. Čo je však najhoršie, film nefunguje ani po formálnej stránke. Animácia je strašne slabá. Je to mizéria, a mieri na neuveriteľne nízke pozície. Kedy ste naposledy videli nedostatočnú paletu farieb, prázdne textúry a miestami dokonca sekanú animáciu? Holt je to film z roku 2006, takže to vieme pochopiť.

Táto psychologická snímka Alana Parkera jasne a prvoplánovo demonštruje autorov odpor voči trestu smrti. Formou úderných medzititulkov a melodramatického citového vydierania, sa stáva zreteľnou politickou agitáciou. Nie je dôležitá povrchnosť a (ne)realita chovania postáv. Do popredia sa dostáva politický apekt. Dramatický oblúk príbehu zakončuje už obľúbené „nečakané" pointové vyvrcholenie. Ako mimoriadny bol označený herecký výkon Laury Linney, ktorej sa podarilo nekompromisne zatieniť rovnako vynikajúcu hereckú kreáciu Kevina Spaceyho a Kate Winslet. Pokiaľ sa zaujímate o problematiku trestu smrti, poprípade obdivujete herectvo Kevina Spaceyho či šokujúce pointové vyvrcholenie, budete z filmu Alana Parkera asi celkom uspokojení.

There Will Be Blood je rovnako ako väčšina Andersonových filmov depresívny zážitok, ktorý si opäť zvolil zaujímavú a ťažko uchopiteľnú tému, ktorá má v sebe viac podtextových vrstiev ako by sa mohlo zdať a predvádza niekoľko silných momentov, ktoré ukazujú, že hlavný ''hrdina'' v sebe možno niečo má. Zo samotného záveru snímky potom síce mrazí a Day-Lewis tu len utvrdil svoj totálne majstrovský herecký koncert, napriek tomu ma ale možno v ľahkom ohľade sklamal. Na druhú stranu si ale vlastne ani lepšie zakončenie nemôžem predstaviť. Day-Lewis ukazuje v každej sekunde, za čo dostal Oscara. Jeho hrdina, ktorý sa z baníka vypracuje v mocného ťažiara, vyžaruje úžasný dar kolotočiara a vizionára zároveň. Rodený vodca a manipulátor má k anjelovi sakramentsky ďaleko. Napriek tomu mu nemožno nefandiť, ​​keď narazí na rovnocenného soka v podobe kazateľa, ktorého skvele hrá Paul Dano a majstra manipulácie, ktorý bráni proti votrelcovi svoju sféru vplyvu.

Dej prechádza radom zvratov, ale dospelý sprievod cieľového diváka bude schopný každý z nich vopred vytušiť, teda nebude nikdy prekvapený. Na druhú stranu, štúdio zostáva verné ďalšej zo svojich tradícií a to uchopeniu pomerne infantilnej látky a jej vylepšenie hlbšími emóciami, náznakmi strachu a smútku, schopnými zaskočiť aj otrlejšieho rodiča. Škatuláci používajú všetky overené postupy, pridávajú niečo svoje a zďaleka sa vyhýbajú gýču. Obsahovo nie sú síce zase až tak odlišní od väčšiny dnešných detských príbehov, avšak ich hlas nemožno v dave prepočuť. Pochválim charizmatického záporáka a temnú atmosféru.

Ako sa dalo predpokladať, House of the Dragon ani zďaleka nedosahuje kvalít Game of Thrones. Akosi si tu neviete nájsť obľúbenú postavu, ja kým som si obľúbil maličkú Milly Alcock, tak už aj stihla vyrásť a začala ju hrať staršia herečka, nechutná lezba Emma D’arcy. Aby to bolo rasovo vyvážené, tak tu polovicu Targaryenov hrajú čerňoši s blond vlasmi. Nevadí že tam nie je ani jeden aziat, hlavne že čerňošov máme dosť. No a samozrejme nechýbajú lezbické a gey scény. Už ma len mrzí, že tam nebola ukrajinská vlajka. Ale k veci. Je to veľmi slabé a iné, než Hry o tróny, necítite v tom tú atmosféru, väčšina scén je v tmavom zámku a vy tlačíte oči k obrazovke, aby ste niečo v tej tme videli. Draci sa tam vyskytujú taktiež málo. Na druhú stranu je seriál plný zaujímavých zvratov a nečakaných úmrtí. Verím, že druhá séria bude o triedu lepšia. Hodnotenie: Epizódy: 9 **** / 3,4,5,7,8,10 *** / 2 ** / 1,6 *