Recenze (14)
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/164/951/164951769_62e601.jpg)
Pomáda (1978)
Milujem muzikály a k tejto láske ma priviedla práve Pomáda. Úžasná atmosféra tu vládne od začiatku do konca a vždy mi zlepší náladu. Piesne z tohto muzikálu ma vždy zaručene roztancujú a rozospievajú. A keď vo vás muzikál vyvoláva takéto emócie, tak vtedy viete, že sa filmárom opäť raz niečo veľmi podarilo.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/167/228/167228374_bbefb4.jpg)
Falešná hra s králíkem Rogerem (1988)
Od detstva mám na tento film citovú väzbu a nedám naňho dopustiť. Tvorcom sa podarilo niečo, čo som už viac nikdy na plátne nezažila (ani pri filme Space Jam) - spojiť realitu s animákom tak, aby to nevyzeralo neprirodzene a aby ma to neiritovalo. Bob Hoskins, nech mu je zem ľahká, zahral skvelého noir detektíva a k tomu pridávam plus za Jessicu Rabbit, ktorá sa napriek tomu, že je kreslená, stala sex idolom pre mnohých mužov i ženy.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/000/004/4627_8la8rp.jpg)
Tramvaj do stanice Touha (1951)
Elia Kazan dal mladému Marlonovi priestor, kedy mohol voľne vyventilovať svoj vnútorný hnev a spomienky na otca - agresívneho alkoholika, s ktorým jeho detstvo získalo trpkú príchuť. Brando v sebe celý život niesol určitý temperament a energiu, ktoré v spojení s jeho hereckou genialitou a charizmou vytvorili ikonického Stanleyho, ktorého už nikdy nikto neprekoná. Keď sa k tomu pridá úžasná Vivien Leigh (Blanche), nič viac nie je potreba. Títo dvaja medzi sebou vytvorili napätie, ku ktorému nepotrebovali žiadne kulisy, hudbu, či iných hercov.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/000/002/2831_9fc5c9.jpg)
Přelet nad kukaččím hnízdem (1975)
Nadčasové dielo plné emócií, kde herci majú diváka omotaného okolo prsta. V jednej chvíli má človek oči plné sĺz a v druhej sa cez tieto slzy smeje. Keď si herečka Louise Fletcher preberala zaslúženého Oskara, poďakovala celému tímu za to, že sa na natáčaní skutočne cítila ako v psychiatrickej liečebni, čo ma neudivuje, pretože takýto vrcholný herecký koncert sa vidí raz za život..