Torgal

Dôchodcovský Armaggedon. Starý páni na mňa zapôsobili veľmi dobrým dojmom, film funguje veľmi dobre v humornej rovine (kde si z podobne koncipovaných filmov vďaka veku hlavných protagonistov zdatne uťahuje) i v dramatickej rovine. Väčšina filmu pôsobí navyše príjemne realistickým dojmom. Potom ale príde samotný záver vo vesmíre, ktorý je síce trikovo zvládnutý veľmi dobre a samému osebe mu nič nechýba, do celkového poňatia snímku ale obsahovo príliš nezapadá. I napriek tomu ale veľmi vydarený film na dobrú náladu. 8-/10

Bohužiaľ potenciál filmu zostal nenaplnený, ale i napriek tomu som sa pobavil solídne. Neustály vulgárny humor (zväčša sexuálnej povahy) pôsobil miestami kontraproduktívne, väčšia umiernenosť v tomto ohľade by filmu len prospela. Našťastie to ale nie je len nesúrodá zmäť narážok na penisy a vagíny, ale príbeh, ktorý to všetko spája dohromady je sám o sebe prekvapujúco funkčný (i keď značne neoriginálny a jednoduchý). Z technickej stránky vyčnieva hlavne pompézny soundtrack Steva Jablonskeho, zvyšok je štandard. S hodnotením som váhal medzi tromi a štyrmi hviezdami, ale Natálkyne tangáče a fakt, že na trhu je minimum neinfantilných fantasy filmov rozhodli. 7/10

Jeden z najobľúbenejších filmov mojej mladosti (v geniálnom slovenskom dabingu). Triky už ohlodal zub času, všadeprítomný humor a nadsádzku ale nie. Parádne (a presné) obsadenie hercov, skvelá réžia, vynikajúci strih a hudba. Príbeh je síce primitívny, ale ako sa hovorí: "V jednoduchosti je sila.", a tu to platí stopercentne. Špeciálne musím zmieniť Bessonovu víziu budúcnosti, ktorá je vo svojej farebnosti proste opojná. 9-/10 PS: Piata hviezda za Rubyho Roda :-D

Chválim námet, réžiu, hercov, výpravu a v podstate aj scenár. Vytkol by som asi len niekoľko vecí, ktoré mi osobne moc nesadli - a to hlavne prílišnú prízemnosť (veľkého nepríliš prekvapivého odhalenia na konci), resp. prílišnú odviazanosť (nehodiace sa sci-fi prvky). Niektoré línie príbehu nedotiahnuté (postava Scarlet Johansson), iné zas dotiahnuté až za hranicu (mimoriadne popisný záver). I napriek tomu všetkému je to brilantný kus filmárčiny, ktorého od plného hodnotenia v mojich očiach delia len spomínané nedostatky. 8+/10

Keď som sa u "Cesty do hlbín študákovej duše" sťažoval na neobjektívne hodnotenia zaslepené nostalgiou, netušil som, že u tohto filmu je ten problém o toľko pálčivejší. Objektívne totiž "Škola, základ života!" nie je dobrý film. Nebyť tam zopár podarených epizódiek (je ich ale oveľa menej ako v Ceste), tak by som išiel s hodnotením ešte nižšie. Pominiem všetky technické nedostatky a zameriam sa na to podstatné - humor, o ktorý by tu malo ísť v prvom rade, nefunguje. Môže za to aj prítomnosť vážnej roviny o vylúčení žiaka zo školy. Na rozdiel od Cesty je tu aj mnoho vyslovene negatívnych postáv, čo dojem "feel good" filmu tiež riadne narúša. Záver radšej ani nekomentujem, to bol des. 5+/10

Amadues sa ťažko škatuľkuje - nie je ani životopis, ani klasický film. Na životopis si priveľa vymýšľa, na regulérnu fikciu je až príliš viazaný historickými faktami. Možno aj vďaka vyváženosti týchto dvoch polôh je aj na štedrej ploche troch hodín pozerateľný bez väčších ťažkostí. Hovorím bez väčších ťažkostí, lebo ku koncu som mal už tých (inak kvalitných) operných vystúpení dosť. Koncepcia podania Mozartovho života očami menej nadaného skladateľa (a zároveň jeho tajného nepriateľa) je veľmi zaujímavá a scenár spolu s hereckými výkonmi, výpravou a samozrejme hudbou ponúka pútavý, i keď trocha zdĺhavý, pohľad na život tohto hudobného génia. 8-/10

Najväčším zápor tohto filmu je v tom, že sa Joe Wright nedokázal rozhodnúť, čo vlastne chce natočiť. Chvíľu je to príbeh o elitnej 16-ročnej zabijačke, chvíľu o tom, ako spoznáva normálny svet a normálnych ľudí. Režisér sa proste snažil urobiť z Hanny viac než v skutočnosti je - béčkový akčný film. Príbeh je totiž vyložene béčkových proporcii. Jeho artové cítenie, ktoré (trochu nasilu) vtlačil aj do tohto filmu, ale povyšuje filmový zážitok vysoko nad priemer. Skvelá réžia síce miestami hraničí s filmárskou masturbáciou, ale v kombinácii s originálnym soundtrackom pôsobí veľmi sviežo. 7/10

Otrasnejšiu paródiu svet nevidel, ešte aj výplody satanov Friedberga a Selzera vo mne vzbudzovali aspoň nejaké emócie (i keď to boli pocit trápnosti a hnusu). Toto je proste strašne natočené, zahrané a samozrejme absolútne nevtipné. Vo všetkých ohľadoch je to vrchol scenáristickej a filmárskej impotencie. Jediná výhoda: má to len 67 minút. 0+/10

Sentiment je sviňa. Núti ľudí nadhodnocovať vydarené komédie rokov dávno minulých a stavať ich po bok k najväčším filmovým velikánom. Cesta je toho žiarivým príkladom - humor je veľmi dobrý a bavil som sa parádne, ale v druhej polovici filmu mierne dochádza dych aj v tejto rovine. Dosť mi prekážalo, že skoro všetci "Septimáni" boli hraný hercami s tridsiatkou na krku. Príbeh, ak sa tu o nejakom vôbec dá hovoriť, bol tiež veľmi povrchný. Je mi jasné, že tento film je len súbor vtipných momentiek zo školského prostredia, ale to je na absolutórium málo. A nič na tom nemení ani výborná prvorepubliková atmosféra filmu. 8/10

Tak som si konečne po veľmi dlhej dobe doplnil posledný film z top 20 ČSFD, ktorý som nevidel. A musím uznať, že ma emocionálne zmietol. V závere mi pripadali moje všetky doteraz videné filmy v porovnaní s týmto neuveriteľne malicherné a bezvýznamné. Tak intenzívny filmový zážitok som už dlho nezažil, pri mnohých scénach som vôbec nedýchal. Veľkorysá stopáž absolútne nevadí, a na svojej ploche rozvíja úžasný (i keď nepochybne silne zromantizovaný) vrstevnaný príbeh o oslave ľudskosti. Hoci si myslím, že Spielberg natočil aj filmársky dokonalejšie diela, sila príbehu prebíja všetky drobné nedostatky. Moja jediná výhrada smeruje na záverečnú pasáž pri hrobe Oskara Schindlera, ktorá bola prehnane dlhá a sentimentálna. Svoje veľmi vysoké umiestnenie medzi najlepšími filmami histórie si ale tento snímok určite zaslúži. 10-/10