rowdys

Fall Guy patrí medzi moje najstaršie televízne spomienky z detstva, preto som dúfal, že film dopadne o niečo lepšie ako kedysi A-Team. Všetky potrebné ingrediencie sú na stole - Emily a Ryan majú silnú kovalentnú väzbu, pred aj za kamerou stoja akční veteráni, film neustále dávkuje humor, easter eggy a odkazovačky, nechýba cameo pôvodnej dvojice, legendárneho GMC pickupu ani cover theme skladby...  no akcia, ktorá má byť hlavnou devízou filmu je nezáživná a príbeh je len povinným lepidlom. Sľuboval som si od toho poriadnu jazdu na spôsob Cruisovych akčných naháňačiek v M:I ale k tomu sme sa ani nepriblížili. Snáď teda film splní aspoň svoju sekundárnu misiu a kaskadérske remeslo sa po takmer 100 rokoch dočká uznania Akadémiou, aby sa už Buster Keaton mohol prestať obracať v hrobe.

Mne prišiel ten náhly twist ako riadna sprostosť - obzvlášť, keď si ho tvorcovia odkladali tak dlho. Nemal by som s tým problém, ak by niečo tak zásadné spravili v prvej alebo druhej epizóde, nech človek vie, do čoho ide. Pretože toto je v prvom rade žánrový a až potom dejový zvrat. Takto som bol ako divák navnadený na dobre obsadený neo-noir so všetkými žánrovými tropes, ktoré k nemu patria, až kým sa zo Sugar v poslednej tretine odrazu nevykľulo stupídne sci-fi zavŕšené finálnou epizódou plnou scenáristických barličiek. Veľká škoda.

Galluppi vo svojej celovečernej prvotine ukazuje, že režijne a technicky má všetko podchytené na jedničku a že nevyliezol deň predtým holý a bosý z lesa. Inšpirácie, ktoré ho vychovávali sú tu veľmi zrejmé od prvého momentu, no zakaždým krívajú na jednu nohu - cohenovskej zápletke chýba čierny humor a tarantinovskej exekúcii zasa dialógové nuansy a hĺbka postáv. Filmu tak podráža nohy práve scenár, ktorý si po svojom krvavom zvrate plne adoptuje ohraný javiskový princíp typu "ako vyčistiť všetky figúrky na šachovnici" a po zvyšok minutáže sa už ide len jeden dlhý mexican standoff. Galluppiho si ale napriek tomu nechám do budúcna v hľadáčiku.