Šuplík

"Pamatujte, nikde o tom nemluvte. Jinak si vaše rodina odveze vaše tělo." - "Já nemám rodinu, pane." - "No, pak nebudete mít ani tělo."

Mám rád tie miesta. Túlačky po nich majú niečo vlastné, osobité, čo nenájdem nikde inde. Proste domovina. Inak, Tomáš je šikovný chlapec, keď som ho stretol prvýkrát, bolo to práve na ostrove Veľký Lél. Šiel rovno z Bratislavy, na prívesnom vozíku viezol člny a zháňal dáky imbusáčik.

Takže pentjak silat v praxi? Fu, keď si chlapík zloží okuliare a vloží ich do vačku, tak už len praštia kosti. Ide sa faakt na tvrdo. Ale napriek všetkému tomu neporiadku vieme, že dobrý človek ešte žije. Je na ceste. Salam, Yuda.

Konečne niečo ľudské. Už sa hodila zmena od tých všemožných aj všenemožných zhovadilých prkotín, čo som videl v posledných dňoch. Na druhej strane, dalo sa pri nich parádne vyspať, keď už začali príliš dojímať. Ohľadom tohoto filmíku mi niečo hovorí, že scéna, ako Saoirse vychádza z (katolíckeho?) kostola a zapája sa do všeobecnej guľovačky, sa ešte stane pamätnou, hehe.

Pozeral som to s istou pani doktorkou a druhá hviezda je za jej sprievodný komentár o lesbičkách. Každopádne, Petrova cameo rolička bola skvostná.

Nechcel som sa rozčúliť, ale nemohol som si pomôcť. Tvorcovia Brooklynu, najradšej by som vás chytil za ušiská a oplieskal o stenu. Takto utopiť dielo v špinavých vodách podpriemeru a plochosti! A to sa najprv začal rysovať ozaj zaujímavý príbeh. Dalo sa ho tak parádne rozvinúť. A mali ste Saoirse. Možno to ako výsledný film nie je úplne zlé, ale všetok ten zmarený potenciál to odpísal. Nepotešili ste ma, ľudia. A všetky tri hviezdy dávam za herecký výkon Saoirse Ronan.

Nastupuje Saoirse a filmík o hľadaní, ktoré vedie k poznaniu, že svetlo, ktoré sme dosiaľ vídali, nie je najjasnejšie, že pravda o realite, ktorej sme verili, nie je úplná, a že svet, v ktorom sme žili, nie je jediný. Analógia ako remeň. Keby sa režisérovi chcelo a ešte trošilinku by vec vyladil, išla by priamo do čierneho.

Prosté, môj drahý Watson, prosté. Koláčik?

Z tých všetkých možných verzií Malých žien som zatiať videl tri (1933, 1994, 2019). A je zaujímavé, ako sa podarilo zakaždým obsadiť do hlavnej úlohy doosť dobrú herečku. Katharine Hepburn, Winona Ryder a Saoirse Ronan. Zakaždým je to Jo, ale nikdy to nie je tá istá Jo. Novšie adaptácie možno nemajú také čaro ako verzia Georga Cukora, ale rozhodne nie sú od veci. A to je kapitálne. Inak, v tejto verzii podľa mňa boduje najmä Trini Alvarado ako Joina sestra Meg.

V rýchliku naprieč Ruskom: Tí, ktorých unavilo posúvať ručičky hodiniek stále dopredu, cez deň spia a v noci nezažmúria oka... To dá rozum, nie?