Cappuccino

Príbeh bol uveriteľný (viem ako funguje výroba), herecké výkony (hlavne Cottilard) skutočne autentické (poznám ľudí s depresiou), no celkové prevedenie filmu ma akosi nedostalo. Netvrdím, že som sa nudil, pretože Sandrina zložitá situácia mi naozaj prirástla k srdcu, ale okrem toho, že Deux jours, une nuit fantasticky poukazuje na tvrdé rozhodnutia vo výrobných fabrikách kontra psychikou zbedačenú osobu, snažiacu sa o návrat k svojej starej pozícii, som v snímke nezaznamenal žiadne väčšie plus. Problematika je veľmi precízne vykreslená, ale príliš nezáživne spracovaná.

Psycho film ako vystrihnutý z encyklopédie. Pobaví, zaujme, zmätie, je skrátka tak od veci, až vás svojou zvláštnosťou udržuje neustále v pozornosti. Nejde o žiadnu pecku, no určite o netradičný filmový zážitok.

Obyčajný príbeh natočený neobyčajným, mimoriadne pútavým spôsobom, ktorý ale v konečnom dôsledku vo mne nezanechal hlbšiu stopu. Stále ide ale o vysoký nadpriemer, ktorý každému milovníkovi ťažkých drám veľmi rád odporučím.

Skvelé herecké kreácie hlavných dvoch predstaviteľov, uveriteľné hádky/zážitky/problémy/trápne situácie - a práve vďaka nim som celých 98 minút prežíval naozaj plnohodnotne. Na plný počet ale snímke chýba väčšia údernosť.

Podľa môjho názoru - nasilu kontroverzné. Úvodné predstavovanie postáv nebolo dostatočné pútavé na to, aby ma udržovalo v neustálej pozornosti. Taktiež mi na Detskom ihrisku chýba akési hlbšie odôvodnenie záverečnej tragédie, ku ktorej celý film smeroval. Následne mi prišlo konanie aktérov nedostatočne autentické na to, aby som danú scénu prežíval s predpokladanou hrôzou. Na druhej strane, oceňujem celkovú myšlienku a skvelých hereckých predstaviteľov. Plac zabaw predstavuje zaujímavý koncept, v podstate aj dobre natočený, len vo svojej kľúčovej snahe nedotiahnutý do konca. Celý čas som mal jednoducho pocit, že 3/4 filmu bola len úvodom k záverečnej tragédii, ktorá považujem za chabo odôvodnenú a samoúčelnú.

Tématicky i žánrovo ma Odkaz vo fľaši behom veľmi krátkej chvíle plnohodnotne zaujal a s dobre rozbehnutým tempom udržoval moju pozornosť až do záverečných titulkov. Oddelenie Q má so svojim škandinávskym prostredím skrátka čosi do seba a určite dám šancu aj jeho ďalším dvom častiam (myslím teda, že sú ešte dve).

S tvorbou Aki Kaurismäkiho som sa po pravde doteraz ešte nestretol, ale veľmi ma zaujala. Príbehovo nám predostiera na prvý pohľad skutočne vážne existenčné problémy hlavných hrdinov, ktorí sa však svojim neľahkým životom prebíjajú s poriadnou dávkou nadhľadu a suchého humoru. Druhá strana nádeje ma zaujala, pobavila a i keď niektoré scény akosi príliš nedávali zmysel (napríklad záverečných niekoľko minút), z kinosály som odchádzal v naozaj dobrej nálade.

Za tú masku malého Kaia dávam tvorcom veľkú pochvalu, pretože práve ona ma hneď pri nahliadnutí filmu najviac zaujala. Dejovo je Welp mierne netradičným slasherom, v ktorom nájdete mnohé originálne drobnosti, ale aj viacero bežných klišé. Prekvapivý záver pre mňa zas taky prekvapivým nebol, kedže som presne tušil, čo sa stane, no i tak má Govaerstov horor čosi do seba.

Cez neveľké očakávania sa mi dostalo vcelku slušnej zábavy. Depardieu a jeho hereckí kolegovia si svoje role odkrútili na jednotku a i keď príbehová línia Saint Amour je pomerne jednoduchá, na tých 101 minút ma dokázala v kinosále zaujať.

Animované seriály k raňajkám už nepozerávam už nejaký ten piatok, čiže neviem posúdiť ich súčasnú kvalitu vo všeobecnosti. ale Batman: The Brave and the Bold ma jednoducho pobavil. Pekná animácia a vtipné hlášky, takže za mňa palec hore.